Mám už za sebou teoretické eseje o fantastike od Ondreja Herca. Bola to dobrá príprava na vstup do fantastického sveta, aj ako príprava na čítanie Čiernej schránky. Aby mi to bolo ešte o trochu jasnejšie, nalistoval som si súvisiace pojmy vo wikipedii. Najviac sa mi pozdávala definícia podľa Dušana Karpatského z Labyrintu literatúry:
Termin "fantasy" pochádza z angličtiny a je možné ho preložiť ako "fantázia". Je to zábavná akčná próza rozvíjajúca sa v druhej polovici 20. storočia v anglickej a americkej literatúre, ktorá na rozdiel od rozprávky, alebo bájky, neoddeľuje čarodejný a reálny svet, ale vo svojej podstate zlučuje realitu a fantazijný svet do jedného celku, do jediného obrazu, takže obraz reálu je zároveň fantastický a fantastický svet má vlastnosti reality.
Jedna vec je literárny žáner a druhou vecou je umenie autora pripútať čitateľa, hoci aj ku svojmu fantastickému príbehu a k tej spojenej realite s fantáziou. Spomínam si, ako vyargumentovala Nina Protušová na besede v šalianskej knižnici svoj vzťahy k fantastike: dáva jej voľnosť v rozvíjaní príbehu, pre ktorý si stanoví vlastné pravidlá. Na prvý pohľad by sa zdal takýto prístup jednoduchý, ale aj tak musí byť dodržiavaná istá logika, aj keď je fantastická.
Nina Protušová to vo svojej Čiernej schránke všetko výborne zvládla. Hrdinovia tohto príbehu žijú v "snovom" svete, ktorý je jedinečne vymyslený, ale aj oni sa pohybujú v reálnom svete a medzi "normálnymi" ľuďmi. Nedajú sa nijako rozoznať, len tým, že na svetle nevrhajú tieň (v zrkadle sa vidia). To je ich jediné slabšie miesto. Medzi vlastnosti "lucidínov" patrí aj schopnosť rýchlo sa premiestňovať a vytvárať si reálne predmety z ničoho, len na základe svojej silnej myšlienky. Ideálne pohodlný život.
Lucidíni majú aj svojich nepriateľov, ľudí, ktorí túžia zmocniť sa ich zázračných vlastností: schopnosti manipulovať s ľuďmi a ich moci nad snovým svetom. Dokonca sú schopní aj milovať, napriek tomu, že ich ego je vystupňované na úroveň maximálneho sebectva. "Žiadnemu lucidínovi nikdy never", poučuje starší lucidín mladého... V hlave majú čiernu schránku, do ktorej zamkýnajú veci a spomienky, ktoré sú im nepríjemné. Dokonale šťastný, dokonalý život. Aj medzi nimi sú však rozbroje, boj o moc a snaha o nesmrteľnosť. Také "normálne" ľudské!
Vo veľmi dobre napísanom príbehu, čitateľ nestráca ani na chvíľu prehľad a udalosti ho držia v neustálom napätí, v očakávaní ďalších zápletiek a ich rozlúštenia. Žiadna logická chyba... Dej sa na začiatku odohráva v Londýne a to mi bolo zvlášť sympatické, lebo londýnske reálie si už našťastie viem veľmi dobre predstaviť. A láska je tiež hybnou silou lucidínov. Marisa sa problémovo zaľúbi do Gregoryho, Gregory do, ale to by som už prezrádzal príliš veľa z tajomstiev fantázie. Túto informáciu si zamkýnam do čiernej schránky.
Tentokrát som si z knihy nevypísal žiadne múdrosti a poučenia. Bol som zaujatý čítaním a potom, brať si poučenie zo snového fantastického sveta hádam ani nie je možné. Ale predsa mám dojem, že žiť v takom snovom svete lucidína by ma dlho nebavilo, lebo všetko by bolo tak jednoduché a bezproblémové, tak načo vymýšľať? Nakoniec, predsa aj myslenie bolí a unavuje. Teraz si predstavte, žiť takto nekonečne dlho. Svet zanikne skôr, ako ja? Nie.
Gregoryho brat je nesmrteľný. Miluje síce lucidínku, ale tá zomiera a on nechce ďalej žiť ako nesmrteľný. Našťastie existuje spôsob, ako sa zbaviť nesmrteľnosti...
Nina Protušová, Čierna schránka, IKAR, edícia Yoli, 2014
Zaujímavé hodnotenie Čiernej schránky v súťaži Mám talent.