Písmo:
A-
|
A+
Citujem z mailu Moniky Melcovej, ktorá je profesorkou organovej hudby naConservatoire Gastona Litaizea v Paríži a zároveň prezidentkou asociácie pre rozvoj CavailleColl organu v Saint Martin des Champs.
S údivom som si prečítala článok o projektestavby organu v Dóme Sv. Martina v Bratislave (Sme z 19. Januára 2007).
Z histórie veľmi dobre vieme, že všade na svete sa organy nielenprestavovali, ale aj prevážali z akustických, alebo iných dôvodov. Sama somtitulárnou organistkou v Saint Martin des Champs v Paríži, kde stojidvojmanuálový historický CAVAILLE COLL organ, ktorý patrí k pamiatke Paríža aradnica mesta sa o tento nastroj stará. Nebol postavený priamo na mieste, aletaktiež prevezený z rodinnej kaplnky z juhu Paríža a prispôsobený harmonizácioupre tento kostol. Stáročia sa takéto zásahy robili a bolo to úplnousamozrejmosťou.
Máme krásnu možnosť práve teraz niečo postaviť, máme k dispozíciiorganára svetového renomé a máme na to financie. Všade okolo nás sa stavajú novénástroje (Budapeštianska koncertná sálasa dnes pýši novým nástrojom, inaugurovaným Olivierom Latrym, organistom z Notre Dame v Paríži). Tak prečo, ak máme raz túto šancu, nechceme ju využiť?
Uvedomujeme si vôbec, že ak sa tento projekt nezrealizuje, tak sa možno ďalších 50 rokov, ak nie viac,ničoho nedočkáme? Prečo hľadať komplikácie tam kde nie sú ? Nikto nechce starýnastroj, ktorý ma iste svoje kvality predsa páliť. Je to historický nástroj,vieme s akými možnosťami a hodnotami. Má sa previezť do iného chrámu a my bysme mali dať šancu každému z nás, každému veriacemu, každému milovníkovi hudby,každému návštevníkovi nášho hlavného mesta, objaviť niečo nové. Máme na toľudí, odborníkov, nepokazme to.
Bolo by večnou škodou zastaviť tento projekt. Zabudnime na sebarealizáciu, realizujme a budujme pre nás všetkých.
Monika Melcová
