Našiel som v tejto súvislosti zaujímavý výrok o hudbe: "Hudba je víno, ktoré plní pohár ticha". Autorom výroku by mal byť Robert Fripp, ktorý tiež povedal, že "Hudba je nám vždy k dispozícii, ale my nie sme vždy pripravení hudbu vnímať". V sobotu 2. septembra boli z mojej strany splnené všetky predpoklady pre vnímanie hudby a hudba mi bola k dispozícii v tej najvyššej kvalite.
V katedrále sv. Martina som sa zúčastnil koncertu v rámci druhého ročníka Katedrálneho organového festivalu Bratislava. Nový organ od Geralda Woehla vyvolal pred časom odbornú i laickú polemiku, tá je našťastie zavŕšená realizáciou nástroja, ktorý autor pomenoval "Elisabeth", vraj kvôli jeho kráse. Organ má 3 manuály, viac ako 60 registrov a 3806 píšťal. Najmenšia má 7 mm a najväčšia 9,7 m. História tohto diela ma zaujala už v minulosti, preto som rád, že konečne nadišla táto chvíľa.
Pre mňa to teda bola premiera nástroja, ale aj Stanislava Šurina ako interpreta som počul prvýkrát. Po dlhom čase som mal možnosť vypočuť si aj majstrovstvo Slovenskej filharmónie s dirigentom Rastislavom Štúrom. Na úvod zaznelo dielo G. F. Handla pre organ a orchester č.1, potom dôverne známe melódie T. Albinoniho: Adagio pre organ a sláčiky. Nádherné splynutie orchestra a organu v dokonalej symbióze kontrastu i súladu zároveň. Chrámová akustika tomu dala punc jedinečnosti.
V závere bolo uvedené dielo Premiere symphonie, Op. 42 od A. Guilmanta. I to potvrdilo kvalitu organu, jeho súlad s daným priestorom chrámu a tiež rovnako dokonalú súhru organu s orchestrom. Ťažko sa mi hľadajú vhodné slová, ale moje očakávania boli naplnené bezo zbytku. Nádherný koncert, výborný organ.
Nie som odborník a neviem ako to vyjadriť, ale myslím si, že zvuk nového organu má isté nuansy, akúsi charakteristickú črtu, ktorou sa každý takýto nástroj identifikuje ako jedinečný. Som o tom presvedčený. Rovnako oceňujem interpretačné umenie Stanislava Šurina a výkon Slovenskej filharmónie s dirigentom Rastislavom Štúrom. Ďakujem za pohár ticha naplnený kvalitným vínom.
Veža stále v lešení.
Večerá iluminácia.
Elisabeth pri pohľade zdola.
Bohaté vybavenie.
Zo zákulisia organu.
Miesto pre filharmóniu.
Záverečné poďakovanie, Rastislav Štúr a Stanislav Šurin.
