Málokedy si prečítam recenzie o knihách, ktoré sa chystám čítať. Tentokrát som urobil výnimku a prečítal som si až dve. Najmä táto, z blogu Tibora Javora ma zaujala. Nedal som sa však zviesť z cesty, ktorá ma priviedla k tejto knihe a dobre som urobil. Potvrdilo sa, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí a že recenzie sú niekedy silne ovplyvnené skúsenosťou konkrétneho čitateľa.
Každá kniha ma privádza k rôznym úvahám o pozadí diela, o súvislostiach aj o myslení autora. Inak by to hádam ani nešlo, každý autor dáva na pozadí príbehu možnosť nahliadnuť do svojich názorov na život. To však neznamená, že čitateľ musí veriť príbehom ktoré číta. Zvyčajne stačí istá pravdepodobnosť, ak nejde o scifi, alebo o "fantasy". Ani tam však nesmie chýbať "ľudský" princíp, inak by sme tomu nerozumeli.
Cudzoložstvo sa mi, napriek všetkému, dobre čítalo a obavy, ktoré načrtol vo svojom článku Tibor Javor sa rýchlo rozplynuli. Najmä v porovnaní s inými knihami (napríklad: Tento muž, alebo London Road) bola téma opisovania sexu veľmi mierna a vlastne v tom príbehu dostatočne funkčná. Je to však môj názor, niekto to môže vidieť inak.
Dobré knihy nás zvyčajne uvádzajú do atmosféry rôznych krajín a miest, tentokrát je to pomerne blízke, ale málo známe Švajčiarsko. Trochu chladné, úradnícky upäté a silne tradičné. V takom prostredí sú aj opisy lásky a emócií o poznanie vecnejšie, alebo je to dané tým, že autorom je muž a ešte k tomu vo veku 65 rokov, patrične skúsený aby sa venoval len podstate.
Zaujímavými sa mi javili opisy vzťahu ženy a muža, tak ako ich rozpráva žena, ale fakticky pochádzajúce z hlavy mužského autora. Nevyskytujú sa tam napríklad opisy krásy mileneckej dvojice. Každý pocit možno v knihe vyjadriť rôznymi slovami s rozličným odtieňom a upresňovať to ďalšími slovami. Každé napísané slovo však vyvolá jednoznačný pocit u čitateľa, podľa jeho skúseností. Všetko v tejto knihe je v akejsi psychologickej rovine, aby sme si uvedomili, že ich myšlienkové pochody sú silnejšie a dôležitejšie ako city, ktoré prežívajú. Ak vôbec išlo o city a nie len o vášne.
Príbeh ženy v dobre situovanom vzťahu, v kompletnej rodine, spočiatku vyznieva skoro ako prípad pre psychoanalýzu, ak nie pre psychiatriu, ale Linda sa bráni a nechce podľahnúť vplyvu liekov. Neskôr, práve po prežitom vzťahu, ako by sa všetko vrátilo do normálnych koľají a kríza je prekonaná, takpovediac "alternatívnou medicínou". Vďaka mužovi, ktorý miluje svoju ženu bez kladenia akýchkoľvek podmienok.
V Cudzoložstve som zaregistroval niekoľko myšlienok a postrehov, ktoré stoja za pozornosť. Až som nadobudol falošný dojem, že k napísaniu úspešnej knihy stačí mať kopu múdrych myšlienok a k tomu pripojiť jednoduchý príbeh (všetky ľudské príbehy sú v podstate jednoduché a s istými obmenami sa opakujú do nekonečna). Podľa aktuálnej módy sa k tomu pridá aj trochu až viac sexu a úspešný román je na svete.
Vráťme sa však k postrehom z knihy:
Keď nepresvedčíme úsmevom, určite pomôžu slzy... Ženská logika?
Filmy nám dávajú falošnú predstavu o svete... Kto by tvrdil opak, klamal by.
Na diskotéke chcem byť s tebou bez tej príšernej hudby, ktorá je z nepochopiteľných dôvodov tak úspešná... Kam dospel náš spoločenský tanec?
Bolo by toho oveľa viac, ale na tie ďalšie príde každý čitateľ podľa svojho gusta. Napríklad na stranách: 71, 93, 95, 104, 115 (to pre tých, ktorí sa rozhodnú prečítať si Cudzoložstvo).
To by mohlo byť skoro všetko odo mňa k tejto knihe. Aj Coelho hovorí, že kto dá všetko, už nemá čo stratiť. Myslím si, že každá kniha je pre autora len prostriedkom a cestou, nie cieľom. Táto si našla cieľ aj u mňa. Už na úplný záver tejto úvahy o knihe a o knihách dodám, že dobrá kniha by mala mať, okrem klasickej dramatickej schémy uplatnený aj filmársky princíp striedania celku, poloceku a detailu. Potom sa súčasnému čitateľovi dobre číta.
Niečo viac v médiách o autorovi a o knihe.
Paulo Coelho, Cudzoložstvo, Ikar 2014
