Pred týmito Vianocami som mal trojnásobné šťastie na poéziu. Ako prvá prišla zbierka životných básní od trnavského básnika Benjamína Škreka: Babie telo. Verše vychytané priamo zo života, na ulici, doma a či len tak zrodené básnikom ležiac na gauči v hlbokom zamyslení. Na ochutnávku dávam aspoň zopár názvov: Slíže s makom, Odchod bez pošty, či Melancholický večer. Každá z 57 básní je živá, taká akú môžeme stretnúť každý deň.
Babie telá
Benjamín Škreko bol kedysi redaktorom Roháča. Odvtedy si ho pamätám. V tomto produktívnom veku dospel do úžasnej poetickej tvorivosti, ale humor mu ostal ako poznávacie znamenie. Táto jeho prvá zbierka poézie vyšla v počte 300 ks a v priebehu dvoch týždňov bola vypredaná. Do istej miery k tomu "obchodnému" úspechu prispela aj sociálna sieť "facebook", inak by som sa k tej knihe ťažko dostal. K Babským telám už len malá ukážka:
Šťastie
Vzala ruka ruku za ruku
na výlet len tak nikam.
Za nimi zakráda sa láska
a píše si do denníka:
Dnes som mala veľké šťastie,
videla som, ako vznikám.
_Benjamín Škreko, Babie telo, ilustrácie Waldemar Švábenský,
Spolok slovenských spisovateľov, 2015
Sonety pre Trnavu
Než som sa stačil zorientovať v prvej Škrekovej zbierke, vyšla ďalšia. Tá druhá je o veľkej láske. O láske Benjamína Škreka k jeho rodnému mestu Trnave. Sonety pre Trnavu ešte nemám "spočítané", ale prvé dojmy sú veľmi sľubné. Autorove sonety sú ilustrované fotografiami Waldemara Švábenského. Decentné čierno-biele detaily a celky mesta sú naladené na rovnakú nôtu ako sonety. Len malá ukážka štýlu:
V zbúranej krčme sám pri stole sedím,
V ruinách domu mrznem v posteli.
Na holej stene obraz mojej biedy.
Pes na mňa z búdy šteká povely.
_Benjamín Škreko &Waldemar Švábenský, Sonety pre Trnavu, vydané vlastným nákladom, 2015 Niečo viac o autorovi.
V tomto storočí...
Nedávno mi prišla aj najnovšia básnická zbierka Mariána Grupača: V tomto storočí sú noví blázni a získala si ma na prvé "počutie". Naozaj som neodolal, musel som si tie hlboké myšlienky v tajuplných veršoch vychutnať čítaním nahlas a zdá sa, že som mal úspech aj u domáceho poslucháčstva.
Myšlienky sú podstatou každej básne v tejto zbierke. Sú vážne, ale zároveň hravé. Veľa napovie už motto od Jána Buzásyho, ktorým sa autor zaštítil:
Áno, lož už máme v krvi,
stala sa telom
a teda pravdou.
Už to je tak súčasná myšlienka, že keby to Ján Buzásy nepovedal, hádam by som to musel povedať ja...
Básne z tohto storočia sú zoradené v troch kapitolách: Čísla, Obrazy a Príbehy. Všetko presne sedí. Každá báseň je ako detektívny román, alebo hádanka s pomôckou v záverečnom riadku. Je úžasné, ako sa dá vyjadriť životná dráma v tak malom počte veršov. Príjemne ma prekvapilo používanie neošúchaných metafor, takpovediac, na úrovni 21. storočia. Miestami skoro digitálne básnické reakcie na náš starý analógový svet.
Ilustrácie v knihe od Miroslava Cipára sú tiež ako hádanky. Napriek tomu, že myšlienky v básňach sú často zašifrované, je radostné ich objavovať a lúštiť ako pointu.
Krátky úryvok z básne č. „21“ o básnení a o básnikoch:
Básne sú
tá najužitočnejšia zbytočnosť tohto sveta.
Prinútim sa zabudnúť,
že som chcel byť ako ostatní,
ako vy!
…
Nezáleží na mne.
Na vás
o to menej.
Vždy keď beriem do rúk knihu poézie, uvedomujem si, že sú len dve možnosti a obe záležia hlavne odo mňa: Chcem prijať posolstvo v nich ukryté, alebo nie? V tom druhom prípade je lepšie počkať na vhodnú konšteláciu mysle. Pred týmito Vianocami som bol vhodne poeticky naladený aj vďaka týmto kvalitným zdrojom.
_Marián Grupač, V tomto storočí sú noví blázni, ilustrácie Miroslav Cipár, vydal Ikar, 2015
Všetko najlepšie v novom roku 2016!
