Pavol Dobšinský chodil po dedinách, zbieral slovenské rozprávky a povesti, zapisoval ich a krátko pred smrťou (1861) vydal súbor 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti. Krásna kniha rozprávok, ktorú mám na stole, vychádza z týchto povestí vydaných v roku 1973. Mal som šťastie, že som čítal Dobšinského rozprávky (u tety v Palárikove) v roku 1961 a bola to knižka písaná v slovenských nárečiach, tak ako sa tie rozprávky a povesti hovorievali tam medzi ľuďmi. Toto najnovšie vydanie Dobšinského rozprávok vyšlo vo vydavateľstve IKAR. Texty upravila (do súčasnej reči) a prerozprávala Elena Slobodová. Kniha je to naozaj reprezentačná s ilustráciami Vladimíra Krála.
Zaujímavo znie v dnešnej dobe (keď sa robí pravý opak) informácia z wikipédie o prístupe Pavla Dobšinského k nazbieraným textom: "... zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a šťavnatého humoru, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi. "
V knihe je 25 rozprávok, tie ma vracali do mladosti... Napriek súčasnému jazyku, sú potrebné aj vysvetlivky k niektorým dobovým výrazom, ktoré už dnešným deťom nemusia byť príliš zrozumiteľné. Napríklad, taký "kujon", lebo "ohreblo" alebo "jalovička". Deti už nemusia vedieť ani čo je to "smidka" (krajec, skyva chleba) alebo nebodaj "pamodaj" (Pamodaj šťastia lavička.). Aby som o rozprávkach nepísal len tak nezáživne, rozpoviem vám jednu (maximálnu skrátenú verziu) o chorom kráľovi.
Bol raz jeden kráľ a bol chorý, ale nemohol zomrieť. Raz mu niekto povedal, že zomrie až vtedy, keď mu niekto zhodí čerešne zo stromu, čo rástol pred palácom. Chodili princovia aj rytieri, ale nikto to nezvládol, všetci spadli z vysokého stromu a zabili sa. (rozprávky sa nemaznajú ani s princom). Až nakoniec prišiel Jano z dediny a tomu sa to podarilo.
Tam hore bol druhý svet a krásna majiteľka zámku Anička (ale aj 13. komnata, od ktorej nedostal kľúč). Zaľúbil sa a zabudol na čerešne... Ako to nakoniec skončilo, radšej neprezradím. Je to podľa dnešných kategórií "fantazijný" príbeh a je tam aj zlý drak, aj zlatá paripa (kobyla) a ako to v rozprávkach býva, vždy je tam aj nejaký zvonec, čo značí, že rozprávke je koniec.
Moje Dobšinského rozprávky poputujú pod stromček, ešte je čas, nech sa naša pravnučka dozvie, ako to bolo...
-.-
Rozprávky Pavla Dobšinského, podľa Eleny Slobodovej, Ilustroval Vladimír Král, vydal Ikar, a.s.
