Hlavnou (mysterióznou) postavou trileru je stará žena v čiernom, ktorá sa objavuje za silného vetra medzi vrchmi. Na poľskej strane Tatier ten vietor volajú "halny". Traja ľudia sa vydali pátrať na vlastnú päsť po príčinách častých nevysvetliteľných dopravných nehôd v istom úseku cesty neďaleko Liptovskej Mary. V tíme pátračov je policajt, jeho žena záchranárka a účtovník (macher na čísla). Všetci sú starí kamaráti zo školských čias.
Už len ten fakt, že sa to všetko točí okolo Mary, či Bešeňovej a hornej Oravy s kúskom Poľska, je pre mňa zaujímavým pripomenutím. Fakticky som si v duchu s nimi zajazdil po Liptove a Orave, samozrejme, bez nehody. Nie tak celkom to bolo s nimi, ale podrobnosti sa čitateľ dozvie v pútavom rozprávaní "účtovníka". Pekne to odsýpa, kniha akoby sa ma držala za ruky, nedajbože ju odložiť.
Samozrejme, už viem, že tak to chodí u Kariku, prečítal som tri jeho knihy, ani jedna ma nesklamala, sú to "rýchločítané" knihy. Mysteriózne a psychologické námety nie sú príliš komplikované. Niekedy sa však dá odhaliť myšlienkový pochod autora, ako odkladá riešenie, ktoré sa zdá byť samozrejmé. Čitateľa preto môže napadnúť už skôr, no nie vždy sa musí trafiť (vlastná skúsenosť).
V Smršti ide o záhadnú starú ženu v čiernom, ktorej sa nesmiete pozrieť do očí. Prečo práve stará žena? Mohol by to byť aj starý muž? Isté asociácie z povestí a rozprávok zrejme nepustia.
Takmer celý príbeh sa odohráva v trojici v aute, ktoré uháňa a zdá sa, že každé zastavenie približuje niečo hrozné, prízrak sa nevzdáva. Aj rozuzlenie príbehu je svojsky Karikovské - žiaden sladký hapyend... Kniha je vhodná na oddychový víkend, ale dá sa prečítať aj na jedno posedenie (245 strán), napriek tomu, že Karika si tu dal rande aj s hĺbkovou psychológiou svojich postáv.
Trochu ma zarazilo, že "aróma lesa sa miešala s puchom olovnatých splodín", keď už dávno všetci tankujeme bezolovnaté benzíny. Páčila sa mi zložitá úvaha na tému vedomie. Skúste porozmýšľať s autorom o tom, ako vzniká vedomie: "Vedomie teda vzniká od určitého stupňa zložitosti, komplexnosti." A čo je jeden z najkomplexnejších javov? "Manželstvo!". Veru tak!
Nikto mi nevyvráti fakt, že aj v zábavnej literatúre sa dajú (občas) nájsť životné poučenia. Aj keď autor tvrdí (slovami klasika), že "Všetka filozofia, ktorá za niečo stojí je len prípravou na smrť". V záverečnej filozofii zase zisťuje: "práve hlad vo všetkých možných formách je smršť". "Bežní ľudia podliehajú vonkajším vplyvom a podľahnú im aj po smrti" (opäť citát z knihy).
Jozef Karika, SMRŠŤ, Ikar 2020
Možno by bolo dobré, po prečítaní tejto knihy, siahnuť po niečom z filozofickej histórie, napríklad od Petra J. Kinga,Sto filozofov.
