Stále bežím domov

Písmo: A- | A+

Domov (Slovensko), láska, rodina a vyznania, to sú hlavné témy básní Stanislava Hábera v zbierke, ktorá vyšla v tomto roku v nakladateľstve Naše vojsko v Prahe.

Láska je slovo, ktoré má neskutočne veľa významov. Tá mnohorakosť je šťastím, ale často slová nestačia. Mnohí filozofi pátrali po zmysle života aj o láske sa tiež popísalo veľa úvah. Život človeka je vraj výslednicou pamäte a prežívania až dvadsaťdva predchádzajúcich generácií predkov. Tragédia v živote je, keď nemáme čo chceme, ale keď to dosiahneme, je to ešte väčšia tragédia...

Básne Stanislava Hábera sú príbehy, túžby a nádeje v lepší svet. Formou voľného verša rozpráva o svete a o ľuďoch okolo nás, v ktorých vyjadruje pocity a lásku. Vedie čitateľa k prežívaniu a precíteniu toho všetkého. Snaží sa, aby čitateľ sám prišiel na to, kto je, kam kráča a prečo chce to, čo chce. Najsilnejšou jednotnou entitou v jeho veršoch je domov - láska - rodina. Domov je tam, kde prišiel na svet. 

Láska sa od istého času v našej realite často odieva do vznešených slov a príliš veľa slov časom zovšednie. Preberáme isté zvyklosti zo sveta a niekedy ani nerozmýšľame, nad ich významom. Slovo láska sa tak dostáva do polohy každodenného pozdravu, pri ktorom nám význam slova uniká. Preto som vďačný básnikom, ktorí vedia preniesť na nás ten vzácny význam slova láska. 

Láska má mnoho foriem, hádam toľko, koľko je na svete individualít. Za láskou sa skrýva mnoho podôb zamilovanosti, partnerstva ľudí, priateľstvo aj vzťah k obľúbeným miestam. Láska k práci sa už tak nepropaguje. Keď si všetko vyslovené a napísané o láske spočítame vysvitne, že láska je vlastne život, láska je všetkým čím žijeme. Len zlo, nenávisť a klamstvo nemá atribúty lásky. Láska je farebná ako život, odráža všetky farby a má veľa odtieňov. Život nie je len čierny alebo biely. V každej bytosti sa nachádza celé spektrum odtieňov.

Poézia Stanislava Hábera nevychádza z osvedčených metafor a klišé, ale má vlastný básnický jazyk, ktorý núti k premýšľaniu a k hľadaniu podstaty. Každá báseň je malým príbehom, v ktorom sa na pohľad skrýva ako jadro orecha láska pod škrupinou slov. Obsahom sú jeho básne venované rôznym oblastiam života, zaoberá sa aj všeobecnými témami ľudstva, či histórie "budúcnosť, minulosť a prítomnosť v jednom bode". Zdá sa, že nie je nutné vnímať len slová básne, ale aj ich "tvar".

V niektorých Háberových básňach sa vyskytujú "božské" paralely ľudskej mysle, citácie z múdrosti vekov "kto bude veriť vo mňa, bude mať život večný (Ježiš)". Taký rozsah, široký záber do svetovej histórie svedčí o širokom rozhľade autora. Dokladá to v knihe aj záverečným registrom vysvetliviek. Stanislav Háber vydal doteraz 34 kníh (na rade je 35.). Sú to básnické zbierky, ale aj romány, poviedky a publicistika.

Zhrnul by som na záver, že táto zbierka poézie, ktorá sa nečíta v jednom kuse, ale vníma sa postupne, v rezonancii čitateľa a prináša nielen príbehy, emócie, ale aj poučenie. Osobitne si vážim "básnické" vymenovanie takmer všetkých pozoruhodných lokalít Slovenska, ktoré som "takmer" všetky videl a poznám...

Elégia lásky a utrpenia - "Milujem ženu domovinu vlasť otčinu..."

Stanislav Háber, Stále bežím domov, Naše vojsko, Praha 2021 

Skryť Zatvoriť reklamu