Moje rozhodnutie prečítať si knihu Toxická pozitivita od Whitney Goodman spadá do oblasti číslo jeden, lebo už tuším, čo je toxická pozitivita. Inak povedané, sú veci, ktoré ma v našom civilizačnom okruhu trochu hnevajú. Najmä jedna vec, ktorú Whitney vo svojej knihe nespomína, tak neviem, či sa tu o nej môžem zmieniť… Možno neskôr.
Whitney Goodman je „radikálne úprimná licencovaná psychoterapeutka“. Jej spisovateľská kariéra sa začala príznačne pre našu dobu – teda na sociálnych sieťach. Vždy, keď o takom niečom počujem, pýtam sa sám seba: A čo ty? (ako, že ja…). Už 18 rokov som na internete a stále žiaden zárobok! Asi čítam málo motivačnej literatúry, ale keď ja ten typ literatúry nemám rád.
Zaujímavé sú úvahy v knihe o tom, ako sa autorka dostala k problematike toxickej pozitivity. Ani ona nemá rada motivačnú literatúru, ktorá nabáda k pozitívnemu mysleniu ako ku všelieku na všetky spoločenské problémy. Napriek tomu, vo svojej knihe tiež rozdáva rady pre dosiahnutie úspechu v práci, aj keď jej rady sú iné a často v protiklade s tými, ktoré hovoria, že len s dobrou náladou a s "úsmevom“ bude všetko dobré. Píše, že aj negatíva sú súčasťou života a vyhýbanie sa im človeku nepomôže.
Chváli si svoje povolanie psychoterapeutky, lebo sa pri ňom veľa naučila o živote, o svete i o povahe človeka. Vo svojej praxi sa stretáva s ľuďmi, ktorých už unavuje dobrá nálada, ktorá sa im vnucuje na každom kroku. Zdá sa to byť nepochopiteľné, ale keď sa nad tým zamyslíme, prídeme na to, že naozaj je okolo nás veľa „pozitivity“ a „úsmevov“. Na druhej strane, každodenná negativita, čo i len v pohľadoch, by bola značne nepríjemná, preto je asi najlepšie hľadať v praxi vyvážený prístup.
Pravidlá úspechu musia byť vyvážené. „Úsmev je dar, ktorý si možno vymieňať, s úsmevom možno uzatvárať bártrové obchody. Možno ho zdediť po otcovi (matke), ale sú situácie, keď úsmev môže aj zamrznúť. Je to úžasná investícia, ktorá pomáha a zbližuje, no niekedy aj bolí.“ Osobitnou skupinou úsmevu sú smajlíky. (https://waboviny.blogspot.com/2006/10/nvrat-smevu.html)
Fakt je, že naše spoločenské reálie sa trochu odlišujú od tých, v ktorých žije autorka v Miami na Floride, ale zdá sa, že to v rýchlom tempe dobiehame. Možno by sme mali spomaliť… A čo sa týka toho, čo Whitney v knihe nespomína? Je to reklama, ktorá najmä v našich televíziách je plnená len pozitivizmom (ako inak?), ktorý by som zaradil k tým toxickým, ak nerešpektuje umelecké a morálne kvality. Česť výnimkám, možno sa mýlim.
Whitney Goodman, Toxická pozitivita, Ikar 2023
