Pri čítaní tejto knihy som si uvedomil dve základné roviny. Jednou je príbeh, v ktorom som našiel viacero podobností s osudmi ľudí, ktorých poznám a druhá, nemenej dôležitá rovina, je v štýle, akým Háber rozpráva tieto príbehy. Autenticita rozprávania je vyjadrená venovaním knihy pamiatke Josefa Polláka (1900 - 1986), ktorý je hlavnou postavou knihy.
Každá kapitola knihy je daná miestom a rokom, kedy sa príbeh stal. Autor nič neprikrášľuje, opis udalostí aj miesta je tak autentické, až mi miestami pripadali ako "zvukový popis" niektorých relácií v TV. Autor sa nesnaží vyvolať súcit, jeho opisy sú ako maľovaný obraz a čitateľ si svoje pocity tvorí sám, akousi syntézou opisovaného príbehu a vlastnej skúsenosti.
Úsmevy z pekla sú rodinnou ságou obsahujúcou životy niekoľkých generácií. Dotýka sa udalostí prvej svetovej vojny, prechádza ťažiskovým obdobím druhej svetovej vojny a končí na Slovensku s komunistickou vládou. Hlavný hrdina zažil uväznenie Gestapom, ale strávil aj niekoľko rokov vo väzení v Jáchymovských baniach. Vždy bol otvorený vo svojich názoroch, až neskôr radil svojim vnukom pragmaticky. Tam človeka dotlačia životné skúsenosti.
Blízka mi bola táto kniha aj osobne, môj otec sa narodil a žil v tom dejinnom období (1903-1982) v ktorom žil Josef Pollák.
K literárnemu štýlu Stanislava Hábera mám pozitívny vzťah, ako som už písal v článku o jeho knihe Kričiace kamene. Aj v tomto prípade je možné zamýšľať sa pri čítaní nad životom, ktorý moja generácia dobre pozná z vlastných skúseností.
(Vďaka Stanislavovi Háberovi za venovanie v knihe)
- - -
Stanislav Háber, Úsmevy z pekla, vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018
