Nebudete veriť, John Donne (1573 - 1631) písal básne s erotickým kontextom a napriek tomu skončil ako anglikánsky kňaz. Jeho vnútorná rozpoltenosť v tvorbe je dodnes zaujímavá, v mladosti písal verše, do ktorých vložil svoje skúsenosti "rúhača" a sukničkára, neskôr však písal "zbožné" sonety.
"Kto v bani lásky kutal hlbšie než ja,
vraj vie, kde náleziská šťastia ležia.
Ja ľúbil som, bral rozmarne
a tárať môžem, kým čas zostarne..."
K tejto knihe ma priviedli dve veci, jednak to, že písal v dobe, keď tvoril Shakespeare a tiež zvedavosť, ako na mňa zapôsobí preklad poézie od Jany Kantorovej-Bálikovej. Už môžem pravdivo napísať, že som ju v preklade prijal veľmi pozitívne, oslovila ma obsažnosť i krása slov.
Knižka je to malá a silne mi pripomenula prvé vydanie poézie nášho súčasníka Benjamína Škreka "Ja som nespal", ktorá je práve teraz mojim "študijným materiálom"... Je rovnako malá, rovnako je o živote s pohľadom na vzťah medzi mužom a ženou, od mladosti až k vysokému veku a neskutočne avantgardná a možno až metafyzická a stojí za pozornosť.
Malá biela knižka o "vzduchu a o anjeloch" je pozoruhodná aj ilustráciami Ľudovíta Hološka, ktoré nevtieravým spôsobom ilustrujú to podstatné, o čom sa väčšina básní zmieňuje, teda ženské telo.
Emócie a postrehy z básní Johna Donne sú stále (našťastie) všeobecne platné a hádam aj nesmrteľné, mladí ich prežívajú stále tak a podobne. Istá odlišnosť v nazeraní na spoločenské vzťahy je však pochopiteľná. Napríklad taká "Blcha" je báseň o tom, ako malá blška spája dvoch milencov spojením krvi jedného s druhým... Z dnešného pohľadu by bola tá blcha dosť nevítaná.
Pod vplyvom poézie z čias Villiama a Johna som neodolal a prejavil som sa i ja v rovine poetickej:
Čítal som básne Johna Donna.
Nie sú to len slová,
či nosný systém viet.
Preklad môže z vtáka spraviť "drona",
aj tak cítiť z veršov jemnú vôňu žien.Pravda je len jedna,
aká bola na počiatku, taká je i dnes.
Pravda, čo sa časom ohla
a dnes chce byť iná,
nie je hodná slov.Keď čítam knihu, báseň dobrú,
myslím srdcom a nie hlavou.
Rád sa vznášam, hoc' krídla nemám,
s veršami lietam ako mních,
v duchu sa s každým veršom hrám.Čítajte si, nielen slová.
Precíťte v nich autora.
Šťastie v básni nie je modla,
aj žiaľ má svoju moc
a vzruší nás aj smútok viet.Nikdy nejde iba o verš, ani o rým.
Básnikom, čo myslia a vedia ako na to,
hlboko sa s úctou korím.
Dokonca som bol tak odvážny a požiadal som o preklad, pretlmočenie týchto myšlienok do Shakespearovho jazyka (Nikola Matejková bola tak láskavá):
Angels
((reflections on poetry by John Donne))I read some poems of John Donne.
Each verse and rhyme, had me drawn -
their meaning, beyond a mere collection of words,
not just conveyors of syntax - free, like the birds.
The translation morphs such birds into a "drone",
but yet, with lingering female sweetness in their tone.The truth is one. One and only.
Who she was in the beginning, she still is today.
A truth that bends under the burden of time,
does not deserve any words nor rhyme.When I read a book, better yet a poem,
I think with my heart, not with my mind.
For I like to fly, but have not been gifted wings,
but verse and rhyme break my anchoring strings.Hence read on - but not just words.
Empathize with the author, understand,
that happyness in a poem is not cardinal,
but often times solely marginal.
Grief can be beautifully powerful too,
even sadness can paint with a gracefully seductive hue.It is never just about verse or rhyme.
To poets who know how,
reverence, I bow down.
Túto malú zbierku poézie je možné považovať aj za študijný materiál, je doplnená obsiahlymi vysvetlivkami ku každej básni, doslovom prekladateľky, zoznamom literatúry z ktorej čerpala a nakoniec, v závere je krátky CV prekladateľky a ilustrátora.
_____
John Donne, Vzduch a anjeli, Ikar 2017, preklad Jana Kantorová-Báliková, ilustrácie Ľudovít Hološka
