Nemyslím si, že kniha a film je to isté, film má iné možnosti vyjadrovania a dotvorenia príbehu. S Hvoreckého literárnou tvorbou som sa už raz stretol v knihe Prípad Naum. Aj k Wilsonovu som sa dostal podobne jednoducho a "konzumne" - v supermarkete.
O Hvoreckom sa v poslednom období sem tam niečo kontroverzné napíše, alebo on sám niečo také povie, čo mierne zdvihne hladinu internetových polemík. Ja také reči zaraďujem do sféry "Public relations". Aj tak sa dá dostať do povedomia. Nechajme však bokom nepodstatné detaily a poďme do Wilsonova.
Po prvej svetovej vojne, koncom roku 1918 sa vtedajšia Pozsony, či Pressburg nakrátko premenovala na Wilsonovo mesto (podľa amerického prezidenta Wilsona). Od 6. marca 1919 sa však Bratislava stala definitívne Bratislavou. To krátke obdobie Wilsonova tvorí "dejinný" rámec detektívneho príbehu "Wilsonovo". Hvorecký vychádza z dejinných súvislostí, ale príbehu sa presúva takmer do sféry fantázie.
Jadrom je zvláštna detektívna zápletka. Wilsonovskí policajti si nevedia poradiť so zvláštnym prípadom vraždy, tak si na pomoc zavolajú detektívneho experta priamo z Ameriky. Príbeh je to naozaj zvláštny, takpovediac, na pomedzí reality a kúsok aj za ňou. Vychýrený detektív z Ameriky začal pri pátraní po vrahovi hľadať démonov a pri vyšetrovaní používa metódy spojené s okultizmom. Využíva aj metódy mučenia podľa pravidiel inkvizície.
Film je v tomto smere jasnejší, tvorcovia ho označili ako komédiu a paródiu na detektívku a neskrývajú istú podobnosť s filmom "Adela ešte nevečerala", kde sa ako slávny detektív osvedčil Michal Dočolomanský. Tým však podobnosti končia. Film som zatiaľ nevidel...
Druhá poviedka s názvom "Fater" je písaná v prvej osobe, preto vyznieva ako autobiografická spomienka na vlastného otca. Vcelku zaujímavý príbeh začína pohrebom, od ktorého sa odvíjajú spomienky. Podstatou je životný príbeh "Fatera" pochádzajúceho z prostredia karpatských Nemcov.
"Alžbeta Druhá" je v poradí tretia poviedka a čerpá z divadelného prostredia. Má skoro neuveriteľný záver. Posledná je poviedka "Pod hradnou skalou" a rozpráva o tuneli pod hradom, kde sa v bývalom kryte civilnej obrany konali podivuhodné diskotéky. Korením tejto poviedky je "skoro" skompletovaný milostný trojuholník.
Viac o knihe netreba prezrádzať, dá sa pohodlne čítať a okrem zábavy prináša aj zopár historických súvislostí, ktoré si však zodpovedný čitateľ radšej overí... Kniha je ilustrovaná historickými fotografiami Bratislavy.
Na záver ešte jedna pasáž z detektívneho remesla, ktorá sa mi zapáčila:
"Na každom mieste činu sa dá nájsť stopa. Ak ju nevidno, znamená to, že je neviditeľná".
Michal Hvorecký, Wilsonov, vydavateľstvo Marenčin PT, 2015
