Večerné bohoslužby sú v rímskokatolíckych textoch označované ako "vešpery". Tu je toto slovo použité v modifikovanom význame, podľa podujatia nazvaného Organové vešpery u sv. Barbory. Večer o osemnástej sa v kostole sv. Barbory v Žiline uskutočnil organový koncert s Ľubošom Ihringom. O tom však až na záver článku, ako sa patrí na večernú bohoslužbu.
Do Žiliny sme cestovali, pre nás netradične, vlakom. Rýchlik s názvom Tajov nás doviezol do Zvolena a ďalej pokračovali priame vozne až do Žiliny. Bola sobota ráno, teda pohodlné cestovanie. Až do Zvolena som si ani neuvedomoval kvalitu trate, ale asi to bolo tým, že sme sedeli so spolucestujúcim, s ktorým sme objavili niekoľko dávnych spoločných známych zo študentských čias. Bolo teda o čom hovoriť a cesta ubehla ako nič. Náš spolucestujúci, inak známy stolnotenisový preborník v kategórii "starších" práve cestoval na pomaturitné stretnutie po 65 rokoch.
Od Zvolena sa náš rýchlik premenoval na "zrýchlený" a užívali sme si klasické "drncanie" na trati cez Harmaneckú dolinu. Zastavili sme aj v Hornej Štubni, až sme nakoniec, presne načas dorazili do Žiliny.
Spiatočná cesta IC vlakom do Bratislavy bola rýchla ako v lietadle a bola fajn. Spočiatku turbulencie (drncanie), neskôr hladké kolísanie ako na lodi. Morskú chorobu som nedostal, podarilo sa mi zaspať už v Trenčíne.
Tento fotopríheh je však o Žiline. Ešte raz opakujem, Žilina je krásna a krajšia ako bola vtedy dávno, keď som tam chodil na pracovné rokovania, či za zábavou. Tieto fotografie som vyberal tak, aby to neboli pohľadnice, ale iba moje aktuálne pohľady a "uhly" ovplyvnené chodením po meste s náladou očakávajúcou organové vešpery.
Z hlavnej stanice Žilina nás ako prvý uvítal hotel Polom.
Cez tankový priezor vychádzame rovno na pešiu zónu.
Obzerám sa na stanicu, ktorá nás večer vráti domov.
Sobotňajšie žilinské korzo na obed ešte zíva prázdnotou.
Sme v srdci mesta, púta nás snehobiele Tesco.
Kostol Najsvätejšej Trojice to je to, čo nemožno obísť bez povšimnutia.
Cestou po Farských schodoch.
Bronzová socha Andreja Hlinku na balustráde bola odhalená v roku 1994, jej autorom je žilinský sochár Ladislav Berák.
Sobotné zhromaždenie, v kostole je birmovka.
Historický stret, vierozvestovia a žilinská moderna - Mirage.
Mirage, (ilúzia, prelud, fatamorgána), sálové zľavy (big sale)...
Billa je pri Mirage takto maličká. V Mirage sme uvideli najnovší filmový hit: Gravitácia. Zaujal na celý filmový čas. Dobrý film, aj keď nad realitou príbehu sa nehodno vedecky zamýšľať.
Vnímali sme aj výtvarnú kultúru. Výstava zo zbierok Ivana Melicherčíka, z tvorby Jiřího Načeradského v Považskej galérii (už skončila) ma zaujala štýlom i obsahom. Ťažko mi je to laicky definovať, ale sú to obrazy hraničného videnia ženy, muža a intímnych detailov vzťahu.
Druhou časťou nášho "výtvarna" bola stála expozícia diel Vincenta Hložníka v tej istej galérii. Odlišná forma, aj keď obsahovo dosť príbuzné motívy.
V galérii mi nedovolili fotiť, tak som sa pozrel aspoň z okna na námestie.
Pekné muškátové aranžmán, ako rozmnožované na kopírke vo viacerých mestách.
Návštevník, dívaj sa aj pod nohy!
Mestské divadlo.
Program.
Herecká príprava.
Opäť červená dominanta.
Kaplnka.
Prechod na Mariánske námestie.
Krása Mariánskeho námestia.
Bočné uličky
Blíži sa zima, treba si nakúpiť termoprádlo so zľavou. Alebo radšej termo-bielizeň?
Totálny nezáujem plodí totálny výpredaj.
Moderná Žilina nad Bernolákom.
Bývalý Dom odborov v originálnom zobrazení a v odraze na novom Auparku.
Nový Aupark, okolo ktorého bolo veľa diskusií, ale nakoniec stojí ako "vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov..." (variácia na Andreja Sládkoviča). To sa musí uznať, to bývalé Leninovo námestie vyplnil Aupark dokonale. Už ani piaď voľnej zeme tam niet. Aby som sa vrátil k realite, človek sa vedľa tej opachy cíti stiesneno. Ale hádam o sto rokov, keď sa zbúra Dom odborov...
Hriešne dobré (nič sme nekúpili), ale vnútri to už nepôsobí tak mohutne, lebo sme z Bratislavy navyknutí aj na väčšie super obchody. Ale to je naša metropola...
Cez Mariánske námestie sa blížime ku svätej Barbore.
Kostol sv. Barbory, bývalý kostol františkánov, v súčasnosti kostol dominikánov, ktorí žijú v priľahlom rehoľnom dome.
Tento koncert sa uskutočnil výnimočne, nielen ako organové vešpery, ale aj v rámci Týždňa kresťanskej kultúry.
Hlavný oltár kostola s oltárnym pozitívom fr. Peregrina Wernera, františkána, ktorý slúžil na sprevádzanie spoločnej modlitby františkánskych bratov (aj vešpier) v tzv. oratórium, ktoré sa nachádza za oltárom nad sakristiou.
Hrací stôl veľkého organa od firmy Rieger z 30. rokov 20. storočia. Z organu Peregrina Wernera zostala len organová skriňa s bohatou figurálnou výzdobou. Skriňa bola pri inštalácii novej nástrojovej časti firmou Rieger rozšírená o bočné časti.
Ľuboš Ihring za hracím stolom hlavného organa, na ktorom hrával v 50. rokoch aj jeho prvý učiteľ organu, františkán Pavol Brčka.
Moderátor koncertu, pedagóg žilinského konzervatória, organár a organista kostola sv. Barbory Marián Muška.
Lubos Ihring, pri ďakovaní po koncerte, ktorý mal veľký úspech u obecenstva. Pre mňa bola prekvapením výborná kvalita zvuku oltárneho pozitívu a samozrejme najväčší úspech mala improvizácia na danú tému, aj záverečná sonáta Maxa Regera. Mal som možnosť vypočuť si aj záznam z koncertu a potvrdil som si veľmi dobrý dojem z koncertu. Vďaka Ľubošovi Ihringovi a organizátorom koncertu.
________
Veľký organ (P. Werner, Rieger):
- Franz Liszt: Variácie na basso continuo kantáty "Weinen Klagen, Sorgen, Zagen" a "Crucifixus" z omše h mol od J. S. Bacha
Oltárny pozitív (P. Werner):
- Girolamo Frescobaldi: Toccata terza (Lbro primo, Roma 1615)
- Johann J. Froberger: Capriccio VI, FbWV 506 (Libro di capricci, e ricercate, ca. 1658)
- Michelangelo Rossi: Tccata sesta (Toccate e corenti..., Roma 1634)
Veľký organ (P. Werner, Rieger):
- Ľuboš Ihring: Improvizácia na danú tému
- Max Reger: Sonáta č. 2 d mol op 60
1. Improvizácia
2. Invokácia
3. Introdukcia a fúga
________
Odborné poradenstvo k textom týkajúcim sa organizácie koncertu: Ľuboš Ihring
