Dôležitá je diagnóza

Neviem, ako je toteraz (najlepšie to vie Zajac), ale v minulosti to bolo tak, že lekári mali svoje obvody apacient sa riadením osudu niekam dostal, a bol mu tým daný aj lekár.Tak sa stalo, že som mal viac ako dvadsať rokov tú istú lekárku. Jednulekárku, ale viac sestier.

Sestry sú na obvode takou ozdobou aniekedy (často) na nich visí ťarcha chodu celej ambulancie. Pamätám sina sestry, mladé, krásne, s ktorými som preskákal roky a dnes, podobne ako ja, mipripadajú ako inventár zdravotného strediska, ktorý bude čoskorovyradený.

Je milé, keď vám napríklad EKG vypľuje diagram asestra povie: urobíme to ešte raz, tento sa mi nepáči. Niektoré vedelipichať injekcie, že bola radosť dať sa preočkovať proti tetanu, inéboli v tomto smere postrachom.

Podobne to bolo aj u lekárov.Pacienti (tí skúsenejší) už vedeli, čo ktorý lekár dokáže. Mnenapríklad raz namerala moja lekárka TK 160/100... Zhrozila sa apredpísala mi hneď lieky na zníženie tlaku.

Našťastie som sazdôveril staršiemu kolegovi, pozrel sa, aké lieky mi predpísala avyhlásil, že to sú tie najhoršie lieky na zníženie tlaku. Tak som dal na jeho radu a tabletky som nechal tak. Na druhý deň pri kontrole mi moja lekárka namerala100/65... Jej reakcia bola pochopiteľná: Neberte už tie tabletky, lebovám príliš znížili tlak!

Uspokojil som ju, keď som jej povedal,že som nezobral ani jednu. Neskôr mi iný znalec na pracoviskuprezradil, že moja lekárka občas namerá neskutočné hodnoty... Nie, že by som svoju lekárku napriek niektorýmzásahom chcel vymeniť, v zásade som bol spokojný, ale nakoniec aj tak odišla do zaslúženéhodôchodku.

Nechodil som k nej často, mladý človek nemáveľa dôvodov pre návštevu svojho lekára. Boli obdobia, keď sa toredukovalo len na pravidelné preventívne prehliadky a drobné úrazy. Vposledných rokoch svojej služby sa nám občas prevracali, aleboprelínali úlohy... Ja som sa príliš nesťažoval, zato ona mala stáleproblémy, toto ju bolelo, inokedy hento a hlava skoro vždy...

Keďdošlo na voľbu lekára, skúšal som sa poradiť s mojou najznámejšousestričkou. Dlho váhala, nakoniec mi odporučila lekárku, u ktorej onarobila sestru. Spýtal som sa, prečo? Či je najlepšia... Odpovedala mi,že ani nie, ale má najlepšiu sestru... A bolo rozhodnuté.

Aj tádruhá mi po čase odišla na zaslúžený... Potom sa striedali mladélekárky častejšie, jedna odišla na materskú, druhá na lepší flek,predávať lieky... S mojou terajšou (povedal by som stredný vek...) somspokojný, vypočuje ma, ja ju a je super moderná. Všetky záznamy, ajrecepty vypisuje sama cez počítač a tlačí na tlačiarni. Radosť pozerať, ako jej to ide.

Aj ulekárov, podobne ako v technickej praxi je najdôležitejšie a najťažšiezistiť, v čom je problém, stanoviť diagnózu. Potom je už jednoduchépredpísať lieky a stanoviť terapiu.

Raz som mal akési problémys trávením, lekárka mi predpísala žalúdočnú sondu na zistenie stavuštiav, ale bol to neúspešný pokus. Testami zistila, že mám málokyseliny (v akumulátore sa to nemôže stať, tam sa dolieva ibadestilovaná voda). Predpísala mi lieky.

Po pár dňoch maskúsený kolega varoval, že tie lieky zle pôsobia na krv, tak somprestal. Rok mi nič nebolo. Potom sa to zopakovalo, ale moja lekárkanebola prítomná, zastupovala ju iná. Usúdila, že to asi bude zo stresu,predpísala mi "antistresové" tablety. Pár som ich zobral a zase bolcelý rok pokoj, potom sa to opäť zopakovalo.

Samovyšetrenímsom náhodou zistil, že to asi bude prietrž. K lekárovi som išiel snávrhom diagnózy a on mi ju s radosťou schválil a bez dlhých rečí miodporučil operáciu. Operácia sa uskutočnila pri plnom vedomí, len slokálnym znecitlivením a problém na základe správnej diagnózy bol taktohravo vyriešený.

Pravda, stanovenie vlastnej diagnózy mitrvalo dva roky, ale nakoniec som sa trafil. Táto skúsenosť mapriviedla k poznaniu, že je najlepšie, keď si pacient najprv stanoví diagnózua až potom navštívi lekára...

_{(Upozornenie: Podľa záverečného konštatovania v článku sa môžete správať len na vlastné nebezpečenstvo.....)}