V okolí Váhu v Šali je stále dosť topoľov, ktoré v tomto období kvitnú. Ich kvet v počiatočnom štádiu vyzerá celkom nevinne, ako strapec bobúľ. Bobule sa však otvárajú a spôsobom ako airbag, len pomalšie a vypúšťajú jemnú vatičku, v ktorej sa nachádzajú semená.
Ľahké semená sú vetrom hromadne unášané do širokého okolia. Tento systém mi pripomína produkciu bavlny. Lietajúcu vatu vie len voda bezpečne uzemniť.
Vo vzduchu lietajú semená vo vatovom obale a niekedy ich je toľko, že to vyzerá ako ozajstné sneženie.
Zem je pokrytá vrstvou bielych vločiek a hladina rieky je nimi tiež obsypaná.
O lietajúcich kvetoch topoľov sa hovorí ako o najrozšírenejšom alergéne (látka, ktorá spúšťa obrannú reakciu imunitného systému), ale vraj topole sú v tom z tohto pohľadu nevinne.
Spolu s touto lietajúcou vatou sa vzduchom vznáša aj peľ kvitnúcich stromov tráv a burín, ktorý je alergén. Na „vatu“ topoľových kvetov sa nalepujú čiastočky týchto peľov a tak nepriamo spôsobuje alergie. Lietajúce semená vo vatovom obale aj mechanicky dráždia dýchacie cesty a oči.
Z týchto dôvodov sú u nás topole v nemilosti. Nie všetky druhy však produkujú lietajúce vatové kvety, preto sú tieto obťažujúce dreviny v lužných lesoch postupne nahrádzané inými druhmi topoľov.
Topoľ čierny - patrí do skupiny vŕbovitých rastlín. Jedná sa o dvojdomú rastlinu. Má štíhlu, vysokú vretenovitú korunu. Listy má jednoduché, kvety v jahňadách. Peľ z topoľových kvetov aj opáperené semená uvoľnené z puknutých toboliek roznáša vietor. Topole rastú rýchlo. Majú mäkké a ľahké drevo.
