V rozprávkach sa píše...a potom žili šťastne až do smrti.
To nie je pravda, je to len takáfloskula, neprekvapivá pointa, rozpačité ukončenie príbehu, lebo treba ísť spať, lebo ajšťastie sa mení, je nestále, je prchavé, popretkávané menším,či väčším nešťastím a prázdnotou a tak to musí byť, aby sa znova a znova mohlo stúpať na relatívnevrcholy šťastia...
Učíme sa,
spoznávamenové veci, nové myšlienky, nové pocity, teda žijeme...
nielen Cogito, ergo sum...

-.-
Nič nového pod slnkom - všetko tu už bolo...