Preto nepovažujte za rúhanie, ak sa pripojím k spomienkam na Stana vtipnou básňou od autora, ktorý má aj humor vo svojom znamení. Dôvodom je aj to, že si myslím, že báseň je napísaná takpovediac v duchu Stana Radiča.
Koniec srandy na Slovensku
Zomrel Stano, druhým menom Radič,
smutno v srdci,
je mi z toho nanič.
Kruté,
v krátkej dobe tretí srandista.
Na porazenie, že v tejto dobe zmätenej,
všetkým nám je iba Smrť istá.
Smutné však to i pre mňa ver,
bo sranda je tiež môj životný smer.
No akosi začínam sa báť,
veď také i mne mohlo by sa stať,
že porazí ma od srandy,
a preto načim zamyslieť sa mi.
Politikom radšej chcem ja byť,
natárajú toľko kravin,
že od jedu ťa ide poraziť
a vidíte,
nikomu z nich nikdy nič sa nestalo
a nás ostatných, akurát to nasralo.
Vymýšľať srandu, ťažká robota,
oveľa ľahšie do parlamentu zvoliť ko.... /hosi/
veď i takú prácu ktosi robiť musí
nevadí,
že vlastná tvár v zrkadle často sa im hnusí,
no na druhej strane, nie to žiadna lopota,
nemrú tak často ako srandisti,
predčasne nečaká ich hrobárova lopata.
Že by sranda na Slovensku skončila?
Odletel sokol,
no tak, ako nás jeho bystrá myseľ učila,
vraj
o srandu na Slovensku netreba sa báť,
kým budovu parlamentu a voľby doň,
budeme každé štyri roky mať.
Autor básne: J.J.M
(uverejnené na mojom blogu s jeho výslovným súhlasom)
