Anti a globalizácia

Globalizácia je moderný a často omieľaný termín, tak som začal premýšľať, čo to vlastne je a aké to je? Dalo by sa povedať, že ide o zjednocovanie na základe ekonomických parametrov jednotlivých hráčov ovládajúcich ekonomickú silu sveta. Je celkom jedno, či sú to štáty, skupiny, alebo jednotlivci.

Ekonomická sila je dnes, tak ako vždy, rozhodujúca. Vojenská sila z nej rastie, je dôsledkom tej sily. Správne to rozanalyzoval R. Piško vo svojej úsmevnej poviedke, aj antiglobalisti sa musia globálne pospájať... Už v škole nás učili, že každá akcia vyvolá rovnako veľkú reakciu. Nie že by som antiglobalistov považoval za reakcionárov, to božechráň! Oni sú vlastne len druhou stranou tej istej mince, na vyváženie pomerov.

Na svete to tak chodí od nepamäti, silnejší sa dostávajú na vrchol, aby ovládli slabších, aby riadili osud kmeňa, národa, či ľudstva. Menia sa iba spôsoby, ale sila stále plodí silu. Spomeňme si aj na termín z prírody „potravinová pyramída“ Kto je vyššie, má právo požierať tých pod sebou.. to je príroda, to je divočina.

U ľudí sa s dobou menia spôsoby presadzovania. Kedysi stačil silný hlas a silné svaly, k tomu istá miera inovácie nerešpektovaním zabehaných pravidiel, či morálky. Podľa hesla, čo je dovolené bohovi nie je dovolené volovi... Lebo pravidlá, morálku a spravodlivosť určujú mocní...

Dnes vo svete rozhodujú ekonomické svaly a tak trochu, možno aj trochu viac aj vedomosti, teda vedieť ako na to, mať prešpekulovanú technológiu a tiež vedieť všetko, alebo aspoň čo najviac o iných, ako na nich, ako rozdeliť a panovať...

Globalizácia mi trochu pripomína kolonializáciu sveta v minulosti. Aj vtedy sa múdrosti a sila šírili od „vyspelejších“ k slabším. Bola to akási globálna deľba práce, len sa tomu vtedy tak nehovorilo, aj keď sa to ku globalizácii začalo blížiť. Delilo sa aj na strane ziskov, podľa zásady, že silný určuje koľko komu...

Aj dnešná globalizácia je niečo podobné, len na inej úrovni, všetko sa posúva vyššie, iba základné inštinkty ostávajú, len sme civilizovanejší, vzájomne pospájanejší... Globalizácie sa zatiaľ zúčastňuje niekoľko silných hráčov, zatiaľ je dobre, kým je konkurencia...

Ako sa teda pozerať na globalizáciu? Každý podľa svojho postavenia - ako sa hovorievalo kedysi - rozčuľovať sa len do výšky svojho platu. Kto vidí neprávosť, nespravodlivosť, nech kričí, veď ho bude počuť celý svet a celý svet si vzdychne, vyskočí zo stoličky, aby si vzápätí sadol k monitorom a čakal na nové výkriky, každodennú dávku emócií...

V globálnom svete rozhodujeme všetci o všetkom, ale každý iba mierou svojej ekonomickej sily. Niekedy je sila jednotlivca rovnaká ako závan motýlích krídel... Antiglobalizmus nie je idea, je to anti-idea, preto sa z antiglobalistov stávajú štatisti globalistov... V jednote je sila, hovorievalo sa kedysi, ale jeden náš mariášový spoluhráč dodával pri hre „betla“ - a sračka trhá gate.