Máme ich počúvať, alebo ich neustále opravovať? Asi to dobrerobia tie národy, ktoré sa prispôsobujú dennému rytmu – cez obedňajšie horúčavynepracujú, majú dlhú obedňajšiu siestu a holdujú nočnému životu.
V rokoch budovania socializmu sme si zvykli na rytmus vychádzajúciz premisy „Práci česť“. Do práce sme vstávali skoro ráno - o šiestej smeuž sedeli v kanceláriách, či stáli pri sústruhoch, alebo kopali uhlie...
O druhej padla, lebo aj okolo domu bolo treba pracovať.V záhradkách pestovať obživu, na záhumienkoch dorábať plodiny, potom ichspeňažiť, alebo zrno použiť na ďalšiu prácu – chov prasiat, hydiny, zajacov(tak sa nám zachovali na vysokých postoch až dodnes) a pod..
Bola to druhá domáca šichta, ktorá pri správnom zameraní a neúnavnomsnažení prinášala aj druhý príjem.Niekedy dokonca ten lepší a nezdanený. Hovorilo sa tomu aj tieňová ekonomika.
Tak v istých oblastiach prekvitali fóliovníky. Ľudiachodili do zamestnania odpočívať (trochu preháňam), potom dreliv tropických skleníkových horúčavách (preto sa dnes netrápia nadskleníkovým efektom – sú zvyknutí) a opaľovali sa v repe, či vkukurici pri okopávaní, preto ich nelákali morské pláže.
Hovorí sa, že ranné vtáča ďalej doskáče. Neviem, či to vždyplatí. V tých časoch dokonca aj technici a administratíva, všetcichodili do práce skoro ráno. Raňajky doma buď žiadne, alebo len tak narýchlo. Deti zobudiť,odlifrovať do jasiel, do škôlok. Potom sme v práci dojedali prinesenéraňajky, alebo sme obliehali bufety. Vydýchli sme si, až keď nám zaviedli „kĺzavú“pracovnú dobu.
Je to už za nami a je to našťastie dosť dávno.Nespomínam si na tento podľa mňa znásilnený životný rytmus v dobrom. Mnerozhodne nevyhovoval. Som človek, ktorý je radšej aktívnydlho do noci (nie v baroch), ale ráno by som si bol vždy rád pospal. Aždnes zisťujem, že moje najlepšie nápady sa rodia po ľahkých raňajkách, keď nastáva môj čas pohody pre tvorbu (?).
Tak sa dnes zamýšľam nad biologickými hodinami, ktorév každom z nás tikajú, možno u každého inak, sme rôzne typy, aleoni nám idú svojim tempom v zdedenom rytme. Len prísť na to, ako im ulahodiť. Napriek tomu zdá sa, že celý život saich snažíme poopravovať, nerešpektovať a robiť im nejaké prieky. Ktovie,čo na to hovoria odborníci, lekári psychológovia, magistri a magnificencie(podľa Wericha - ten dělá to a ten zas tohle...)?
Čo keby sme tie naše budíky začali trochu počúvať? Ja viem,mne sa to už ľahko hovorí, keď ráno vstanem a zistím, že mám fajront...Čo, keby sme sa pokúsili žiť s nimi v súlade? Možno by nám tonarušilo organizáciu spoločnosti. Možno by to bol koniec civilizácie... Možnopráve naopak, až potom by sme zistili, čo je to civilizácia.
Každý by robil, myslel, kedy by sa mu zachcelo, kedy by malnáladu (inšpiráciu) a hlavne, každýby robil to čo by ho bavilo a čo chce zvládnuť - to nezaujímavé, monotónneby robili stroje a „kompjútre“ by mysleli aj na také nezáživné veciz čoho žiť, starali by sa o našu potravu a dostatok peňazí naúčtoch...
STOP.
Tu už končí všetka sranda, toto mi niečo pripomína...Nabudúce si dám radšej dlhšie raňajky. Dnes som zrejme narušil svoj biologickýrytmus písaním hlúpostí. Tak možno nabudúce.
Pre širší obzor: Ako fungujú naše biologické hodiny?
Dodržovanie pracovnej doby a naše biologické hodiny
