Som dôchodca, zdalo by sa, že môžem niečo zasvätené k tomu povedať, ale priznám sa, že som ešte príliš „mladý“ dôchodca, moja prax je v tomto smere veľmi krátka. Zaujal ma však pohľad niektorých autorov, ako oni vidia problematiku vzťahu k dôchodcom a k starším všeobecne. Zdá sa, že sa na nich niekedy pozerajú ako na iný svet.
Často sa ich pohľad (v článkoch) zužuje na problematiku uvoľňovania miest na sedenie v MHD, ale aj porovnávajú, akí sú naši a akí sú napríklad v Portugalsku. Ja veľmi rád uvoľňujem miesto starším a ženám (nevadí mi, aj keď sú mladšie). To vychádza jednak z mojej aktuálnej telesnej kondície ale hlavne z výchovy v mladosti.
Nádherným príkladom pohľadu na rodičov a ich generáciu je v článku „Človek, vzor, osobnosť“, v ktorom mladý človek vzdáva hold svojim rodičom, zhodou okolností narodeným v podobnom čase ako ja. To je tá krajšia stránka vzťahu mladých k starším. Takto vyjadrený obdiv svojim rodičom a ich generácii je veľmi sympatický.
Prežili sme rôzne časy, naša minulosť je našim životom bez ohľadu na politické režimy a revolúcie, boli sme a snažili sme sa byť predovšetkým ľudia, vychovať deti a mali sme aj svoju búrlivú mladosť, svoje sny, svoje ambície, ale aj starosti a trápenia a budete ich mať aj vy – dnes ešte mladí, ktorí cítite, že vám patrí svet. A my starší vás chápeme.
Úctu a primeraný rešpekt k staršej generácii je treba chápať aj ako investíciu do budúcnosti a prirodzenú zákonitosť života. Priebeh nášho života je podobný ako bol u generácií pred nami a bude i v generáciach budúcich. Hudobné štýly sa menia, móda sa mení, ale to podstatné ľudské ostáva. Aj život dnešných mladých raz dospeje k spomienkam a budú očakávať tú istú úctu, či rešpekt.
Odporúčam prečítať si ešte raz:
„Človek, vzor, osobnosť“ – ako pohľad mladého muža, ktorý už mnohé pochopil.
„Konzerváreň pre starých“ – ako pohľad dievčaťa, ktoré ešte všeličo nechápe, ale snaží sa porovnávať plusy a mínusy veku vo vzťahu generácií.
