Všetko je relatívne. Na ďalekom slovenskom východe už taká Bratislava predstavovala veľký svet. Nový kultúrny dom sa zaplnil do posledného miestečka.
Sedeli sme niekde v strede, teda celkom dobré miesto, len toho smiechu bolo v sále pomenej. Aj mne to pripadalo dosť málo vtipné a estráda skoro o ničom. Nejako sme to presedeli do prestávky.
Hneď vedľa kulturáku bola krčma, ktorá v takýchto prípadoch praskala vo švíkoch. Tak som si tiež povedal, že skočím na jedno pivko. Čírou náhodou mali podobný nápad ďalší štyria kamaráti a tak sme sa stretli u výčapného pultu.
Ten najaktívnejší z nás ihneď objednal 5x poldeci borovičky. Tá padla na úrodnú pôdu a ako to tam bývalo zvykom, ďalší objednal ďalšiu rundu a za mím aj ostatní, takže sa to otočilo 5x v priebehu 10 minút.
Vrátili sme sa na estrádu a bol to iný svet. Toľko vtipu a dobrej zábavy sme už dávno nevideli a nepočuli. Druhá polovica estrády bola super.
Toľko rehotu v sále a búrlivý potlesk, to málokde estrádny umelci z Bratislavy zažili. A možno ani netušili prečo ten druhý polčas dopadol tak slávne. Netušili, že za to vďačia synergickému efektu plynúcemu z blízkosti dvoch diametrálne odlišných kultúrnych ustanovizní.
Nabudúce: Ľudový lekár a jeho sestra
