Blogovanie by sme mohli prirovnať k novinám, k denníku, ktorý vychádza tak pravidelne ako slnko, lenže noviny v nedeľu odpočívajú, blogéri nie. V novinách panuje deľba práce, každý má svoj úsek, o ktorý sa stará - blogér si robí všetko sám, vymyslieť (zachytiť) tému, napísať článok, skontrolovať pravopis, vložiť ho do editora, oddeliť perex, vymyslieť názov...
A maratón pokračuje - ešte perexovú fotografiu - nafotiť, objaviť čosi priliehavé, je to vlastne reklamný prvok článku. Ilustračnú fotografiu k vlastnému článku, alebo zostaviť fotogalériu...
Až potom uvidí výsledok svojej práce. Jedna z posledných kontrol a možno nastaviť parametre, rubriku, dátum, hodinu zverejnenia, aktivovať. A môže sa tešiť, že mu pozorní čitatelia objavia všetky gramatické chyby a náležite mu to vytmavia (vďaka), zhodnotia jeho novinársky, či umelecký štýl, tému, prístup k nej spracovanie a obsažnosť.
Práca (zábava?) nekončí ani potom. Je treba sledovať diskusiu, reagovať. A vydavateľ sa teší, má nový článok, môže si preberať, ktorý je lepší, ktorý sa mu hodí na jednu stránku naviac za týždeň. A my sa ani nedozvieme o efektoch svojej práce, o koľko sa zvýšila predávanosť denníka pod vplyvom blogovania, o koľko sa zvýšila návštevnosť stránky a pod.
Počet blogérov rastie (zatiaľ). Každý, kto zvládol klávesnicu a dovidí na monitor, chce písať a kto píše, chce aby ho aj niekto čítal. A v tom je problém. Nie všetko, čo je napísané je aj hodné čítania. Taký je dnes svet, že ľudia radi rozprávajú a neradi počúvajú druhých.
Človek, ktorý si vie vypočuť iného je dnes veľmi vzácny a nielen dnes. Kto si vedel vypočuť druhých bol vždy tvor najspoločenskejší... Ale moc a slávu mali najčastejšie tí so silným hlasom a niekedy aj so silnými ramenami. Sú iste výnimky, umelci presviedčajú svojim umením a talentom, o tom niet pochýb.
Rozbehol som sa doširoka, poďme späť k blogovaniu. Sú tu blogéri, ktorí potrebujú na napísanie článku dva týždne, ale veľa je takých, čo sa snažia o jeden článok denne, alebo iba 7 štatistických hodín na článok. A to nehovorím zatiaľ nič o kvalite. Aký je vzťah medzi intervalom vkladania článkov a kvalitou...
Samozrejme, každý si píše blog pre seba, pre svoje potešenie, pre svoje ego. Ale to by si mohol písať aj na svoj HD a to nie je to pravé javorové. Preto píšeme sem, preto čakáme, že niekto si nás prečíta, že niekto zareaguje, hoc aj negatívne, len neostať nepovšimnutý...
To je hnacia sila blogovania.
Nabudúce: o niečom inom - blogovanie z opačného konca...
