V roku 1962 na ďalekom slovenskom východe som prvýkrát daroval krv.
Bolo to v improvizovaných priestoroch podnikového zdravotného strediska. Poobliekali nás do slušivých bielych doktorských plášťov a ľahli sme si na lôžko.
Odberná nádoba bola položená vedľa na zemi. Nepamätám sa, či nám predtým urobili nejaké vyšetrenia, možno zmerali tlak, neviem.
Keď mi sestra išla pichnúť tú hrubú ihlu do žily, poradila mi, aby som sa pozeral na druhú stranu, aby mi neprišlo zle. Neposlúchol som, zvíťazila zvedavosť, tak som sa pozeral, ako mi tá vzácna tekutina pomaly steká do fľaše. Po odbere nám pripravili chlebíčky a červené víno, lebo to je vraj dobré na červené krvinky.
S vínom nešetrili, na každého darcu bol liter. Dovtedy sme tam sedeli, kým sa všetko neminulo. Nie že by sa na východe veľa pilo (?), ale víno málokedy. Najčastejšou kombináciou bol rum a pivo, alebo borovička a pivo, alebo doma "samohonka".
Odber krvi sa prísne riadil odporúčaním lekára, preto víno červené. Aj lekár si s nami pripil. Aj sme si s ním zaspievali rusnácke ľudové... A krvi bolo zase dosť.
Nabudúce: Ako prišla estráda z Bratislavy
