Ako pamätník (nie ten od Puškina) sa pamätám na mládežnícky denník Smena, ktorý som kedysi dávno chvíľu čítaval. Neskôr som vyrástol zo „zväzáckej“ košele a čítaval som aj iné noviny a nakoniec po veľkých historických udalostiach delenia a spájania mládežnícky denník zanikol a vznikol „SME“. Ale nechcem o tejto histórii hovoriť, to je za nami a žijeme „len pre ten dnešný deň...“
Myslím si, že istá príťažlivosť medzi denníkom SME a mladými čitateľmi ostala dodnes a na blog.sme určite. Na SME sa nedávno začala veľká akcia pod heslom „Knihy sú opäť v móde“, predpokladám, že zacielená hlavne medzi mládež, vo veku keď si už môže dovoliť kúpiť trochu lacnejšiu knihu. Akcia mi pripadá ako celkom užitočný počin, aj keď okolnosti a ciele nepoznám.
Z môjho pohľadu už nie je fakt, že knihy sú opäť v móde vôbec zaujímavý, ja by som skôr mohol hovoriť o opačnom probléme, čo s knihami. Za našich mladších čias totiž knihy boli naozaj v móde a venovali sme ich nákupu a následne čítaniu dosť prostriedkov a času. Nuž, v televízii boli len dva programy a to na dlhé zimné večery nestačilo.
Dnešným čitateľom, pre ktorých sú knihy opäť v móde môžem naznačiť, k čomu môžu časom dospieť, lebo kniha patrí medzi trvalé (trvalejšie) hodnoty a je to kultúrny predmet takpovediac „viacgeneračný“.
Začína to celkom nevinne, máte vlastný byt a prázdnu knižnicu v ňom treba niečím vyplniť. A práve je tu akcia „Knihy sú...“ tak tam niečo pribudne, potom aj priatelia vám darujú tu knihu, tam obrazovú publikáciu, kroniku ľudstva a tak to ide 20, 30 rokov a knižnica je plná na prasknutie. O nič nejde, hovoríte si. Dopredu dáte tie s krajšou väzbou a knihy dekorujú izbu.
Medzitým si časť kníh prečítalo vaše potomstvo, ktoré po rozlete z domova a šťastnej svadbe si zopár svojich obľúbených kníh odnesie ako základ svojho hniezdočka v novom byte. Ale vaša knižnica je stále plná. Ak ste boli v mladších rokoch náruživý čitatelia, dovolím si odhadnúť, že tam máte „takových nejmíň“ do tisícky kníh. A čaká sa na tretiu generáciu...
Tretia generácia je už definitívne nalepená na monitoroch a neviem, či ešte majú v škole povinné čítanie. Čo s knihami? Jednoduché riešenie je – ponechať starosti budúcim dedičom. Alebo čo tak vypísať vlastnú akciu s ústredným heslom „Knihy sú opäť v móde...“ a začať predávať. Veď človek je predsa len viac chlebom živený...
