V uplynulom týždni sa na blogu dosť písalo o sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Rodinný sviatok, venovaný členom rodiny, ktorí sú už za horizontom. Pre našu rodinu to znamená absolvovanie dvoch spomienkových okruhov.
Prvý je bratislavský a obsahuje urnový háj pri krematóriu, cintorín v Slávičom údolí a Martinský cintorín. Tradične to tak vychádza, že sa na cintoríny dostaneme až v podvečer. Majú vtedy zvláštne čaro. Zapálené sviečky horia spoločne pre všetkých zosnulých.
V Slávičom údolí sme sa chceli zastaviť aj pri hroboch našich významných osobností, len škoda, že cintorín nebol osvetlený a hľadať len pri svetle sviečok (a s jednou baterkou) je dosť ťažké. Tak ma napadlo, že najvhodnejšie miesto pre sviečky na hrobe by bolo také, aby osvetlilo nápisy na náhrobku. Inak, orientačná tabuľa s menami pochovaných osobností, pri vchode cintorína je dobrý nápad správcu.
Náš druhý rodinný okruh je trochu širší, začína v Palárikove, pokračuje cintorínom v N. Zámkoch, potom v Šuranoch a končí sa v Trávnici. Tento sme stíhali ešte do zotmenia. Na hroboch zapaľujeme sviečky, či kahance, kladieme kvety a hlavne spomíname na zosnulých. Tie spomienky sú posolstvom niekoľkých generácií.
Na blogoch už len slabo doznievala vlna článkov o „reality show“ na komerčných televíziách. Ja som sa k tejto téme ešte nevyjadril... Nie, že by mi to chýbalo, veď už bolo skoro všetko povedané, dobré i zlé.
Podľa mňa však tieto „reality“ v hlavnom vysielacom čase majú málo spoločného s realitou. V podstate je to divadlo amatérskych hercov, kde réžiu má v rukách cieľová prémia a kúsok domnelej slávy. A samozrejme príslušná televízia, ktorá hercom stanovila podmienky, javisko a zabezpečila obecenstvo, ktoré má právo voľby (za príplatok). Len škoda, že výkony hercov a hlavne texty sú miestami úbohé.
Na STV sa opäť začína hľadanie nových talentov „superstár“. Nič proti tomu, veď aj v minulosti sa robievali konkurzy na spevácke talenty, len teraz je to postavené na hlavu – neukazujú nám len tých najlepších, ale všetkých od začiatku, aj tých čo si iba myslia, že vedia spievať.
Nie každému tieto typy programov vyhovujú. Problém je len v tom, že všetky televízie sa zrejme dohodli na takmer rovnakom vysielacom čase, aby divák nemal východisko (okrem vypnutia TV). Neviem, čo na to protimonopolný úrad? Alebo ten televízny, čo sa volá Rada... Jedno jednoduché riešenie sa však núka. Tak ako sme si posunuli hodiny z letného času na "zimný", posuňme si aj hlavný vysielací čas na 21:00 hod. Tak ostane vlk sýty aj baran celý...
Skutočnou „reality show“ však podľa mňa sú amatérske video záznamy prezentované v programoch typu „Neváhaj a toč“, alebo „Natoč to!“.
Na návšteve u sestry som v komore objavil niečo, čo ma zaujalo na prvý pohľad – spiace mačacie klbko s toľkými hlavami, že som mal problém ich spočítať.
Nechcel som ich vyrušovať stačili mi kukadlá tej najbystrejšej.
Sestra mi jednu ponúkla, ale mačka v byte, to nie je ono. Tak ostali pekne pohromade všetky štyri.
A nakoniec – boli sme zbierať šípky.
Našli sme aj zopár kvietkov.
Stretli sme túlavého psa.
A stádo koní - jeden z nich.
Bol to celkom zaujímavý a rušný týždeň. Ktovie, aký bude ďalší? Ešte nemám porýľovanú záhradu, treba nahodiť zimné pneumatiky, dobiť autobatériu a pripraviť sa na STK...
