Ľahko sa spomína na dávne i nedávne udalosti, ak s niekým diskutujeme, jeden si spomenie na to, druhý na niečo iné. Ale skúste si to dať na papier. Zostavte si tabuľku s rokmi od narodenia až po dnešok (mladší majú výhodu) a pripíšte ku každému roku významné osobné, alebo spoločenské udalosti, na ktoré si pamätáte, ktoré sa vás dotkli, alebo ovplyvnili váš život, alebo čokoľvek, čo sa stalo v tom roku (stačí rok, nemusí to byť presný dátum), na čo si bezpečne spomínate. Nepoužívajte pri tom žiadne archívne dokumenty, fotografie, či iné poznámky.
Niektoré roky iste ľahko vyplníte. Najskôr to budú roky mladosti, významné, revolučné roky, narodenie detí a podobne. Takéto dátumy si obvykle zafixujeme do pamäti aj z praktických dôvodov. Možno však prídete na čas, v ktorom akoby sa nič nedialo..., trochu z tej šedi života vytŕčajú len rodinné dovolenky. Ale tiež nie je ľahké spomenúť si, v ktorom roku sme to boli v Bulharsku, či na Riviere (keď sme tam tak často chodili...)?
Výsledok testu bude iste zaujímavý a nad niektorými rokmi sa možno aj trochu natrápite, u niektorých rokov si možno nespomeniete na nič. Možno vás výsledok prekvapí, možno bude dôvodom na zamyslenie. Nie, neponúkam nijaké zaručené hodnotenie. Je to iba môj laický návod na posúdenie vlastnej minulosti, spätný pohľad na život.
Možno je to tak, že mladý človek ešte nemá popísaný spomienkový priestor, tak aby mu pamäťové bunky nezleniveli, vypĺňa ich fantáziou, predstavami, snením a túžbou, kladie si veľké ciele a v období dospievania má najvyšší cieľ - lásku. Malé i veľké sny sa v živote postupne napĺňajú, alebo sú zabudnuté, miesto v pamäti sa plní prežitými udalosťami a dojmami.
Človek postupne stráca schopnosť snívať (stráca ilúzie...), už sa toľko nezaoberá fantastickými predstavami, túžbami, dostáva sa do ustáleného stavu, ktorý mladí nedokážu pochopiť a začína sa častejšie vracať do spomienok, začína ho zaujímať história.
Ak sa vo vašich spomienkach objavia biele miesta, určite to nie je stratený čas, bol to čas v ktorom ste žili pre každý deň, kedy ste podávali v práci ustálený výkon a menej ste mysleli na seba a na budúcnosť, žili ste pre spoločnosť. Žili ste šťastne so svojimi drobnými radosťami i sklamaniami.
Čo je teda lepšie, ak v danom čase nájdeme veľa významných spomienok, životných víťazstiev, či prehier, alebo ak objavíme biele miesta, v ktorých sme žili intenzívne pre daný okamih? Len pre ten všedný deň... čo stojí za to žiť?
Život je ako mozaika zložená z väčších i menších kúskov dôležitá je krása vytvotreného celku.
