Na stránke e-filip je uvedené, že energia pre elektro spotrebiče a osvetlenie domácnosti predstavuje 10% z celkovej spotreby energie (zbytok je kúrenie a príprava teplej vody). Štatistika domácnosti podľa elektro spotrebičov vyzerá nasledovne:
chladnička a mraznička | 30% |
umývanie riadu a teplá voda | 19% |
žehlička, robot, mixér, počítač | 13% |
varenie | 11% |
pranie a sušenie | 9% |
rádio, televízia | 9% |
osvetlenie | 9% |
My sme mali dobrú chladničku, ktorá bežala bez poruchy skoro dvadsať rokov. Bola umiestnená v kuchyni, aby bola poruke, veď človek je tvor pohodlný. Neskôr sme naše chladiace zariadenie doplnili o mrazničku. Napriek mojim protestom, lebo to bola už použitá staršia mraznička. Mraznička typu „second hand“ v rámci rodiny tak začala svoju druhú kariéru u nás a spolu so starou chladničkou bzučali samostatne, alebo v duete.
Pri najbližšom vyúčtovaní sme zaznamenali zvýšenie spotreby elektriny z priemernej hodnoty 3 kWh/deň na viac ako 4 kWh/deň. V tom čase sme oživili aj náš prvý domáci počítač, tak som sa „podružnými“ problémami príliš nezaoberal, veď tu bol ten domáci zázrak Pentium 100. Neskôr do domácnosti pribudla mikrovlnka, aby sme kráčali s dobou. Spotreba energie zareagovala opäť zvýšením, ale to bolo našťastie prechodné, jej využívanie sa čoskoro presunulo do kategórie „sporadické“.
Spolužitie našej starej chladničky s mrazničkou trvalo skoro 5 rokov. Musel som použiť všetky dostupné argumenty na presadenie kúpy novej modernej chladničky s mrazničkou. Mal som v rukách podrobné štatistiky spotreby, objektívne odmeraný čas chodu tých starých strojov. V závere ich kariéry to bolo skutočne skoro plných 24 hodín samostatného alebo spoločného chodu.
Podarilo sa a staré chladničky som s radosťou zlikvidoval. Aby bolo dielo dokonalé, novú chladničku sme umiestnili v komore, kde je trochu menej pohodlný prístup (jedny dvere navyše), a v zime sa tam teplota pohybuje okolo 15°C. V lete tam nesvieti slnko, čo je výhoda. Aké boli dosiahnuté efekty? Najlepšie o tom hovorí nasledujúci graf:

Na doplnenie – v období od inštalácie počítača boli postupne nahradzované klasické žiarovky úspornými typmi až po súčasnosť, keď je klasika už len v špajzi a komore, kde sa svieti občas a krátko.
Pravda je, že spotrebu elektriny v domácnosti sa nám odvtedy darí držať na úrovni okolo 3 kWh/deň, ale denné náklady na energiu sme mali v roku 1996 cca 4 Sk/deň a v našej zlatej súčasnosti 17 Sk/deň.
(Ešte by som si mal skontrolovať, či sa mi v tom istom intervale zvýšil plat cca 4x...)
Na prvý pohľad sa zdá že šetrenie energií je sizyfovská práca, ale čo keď inej cesty niet?