Geotermálna energia sa u nás využíva hlavne na rekreačné účely, a výpočet tých miest by bol dosť dlhý, je to 32 lokalít aquaparkov a kúpalísk. Na Slovensku však existuje celkom 118 termálnych vrtov. Domnievam sa, že v tom zozname o využívaní termálnej vody je malá chybička, ktorá zrejme bude čoskoro napravená. Je tam totiž uvedená aj Šaľa, ako využívateľ geotermálnej energie na rekreačné účely a to v súčasnosti nie je pravda.
V Šali bolo kedysi kúpalisko plnené vodou z miestneho vodovodu, a keď sa zdvihli ceny vodného a stočného, prevádzka kúpaliska s olympijským bazénom sa stala neefektívnou, bol navŕtaný prvý termálny vrt s teplotou vody okolo 38°C. To bolo príliš veľa na priame napúšťanie do bazéna, preto bola k termálnemu vrtu neskôr navŕtaná aj artézska studňa s teplotou cca 21°C, na chladenie vody pre plavecký bazén.
Napriek dvom vrtom sa však táto kombinácia neosvedčila, lebo ani výdatnosť oboch nebola dostatočná na plnenie 50 metrového plaveckého bazéna a nebolo doriešené ani vypúšťanie vody do recipientu. Nakoniec došlo k zrušeniu kúpaliska a už niekoľko rokov je bazén z bezpečnostných dôvodov aj zasypaný.
Areál bývalého kúpaliska slúži ako miesto stretávania sa skautov. Oba vrty, možno už aj nefunkčné, sú zaplombované. Medzitým Galanta, náš stály rival, dospela k efektívnemu využívaniu geotermálnej energie na účely prípravy TÚV a vykurovania bytov a iných objektov v meste. Toľko stručne z geotermálnej histórie Šale.
Momentálne sa už píše nová kapitola, neďaleko pôvodného vrtu sa robí nový, ktorý by mal ísť až do hĺbky 1800 m, s možnosťou prehĺbenia do 2100 m. V tomto období je už vŕtacia hlavica hlbšie ako 1200 m. Projekt predpokladá teplotu vody na hlave vrtu 65° - 70° C a rieši v dvoch etapách komplexné využitie geotermálnej energie z vrtu.
V prvej etape je projektovaný výmenník tepla, v druhej je realizácia tepelných čerpadiel a kogeneračnej jednotky. Ochladená voda bude odvedená potrubím do Váhu. Celková investícia projektu je 3,5 milióna €. Prvá etapa by mala znamenať úsporu 30 % zemného plynu a tým aj zodpovedajúce zníženie množstva emisií. V konečnej fáze sa očakáva úspora až 70 % zemného plynu a ďalšie zníženie vypúšťaných emisií do ovzdušia.
V Šali sú už tradične vŕtané aj artézske studne. Historicky je tu zachovaných 7 artézskych studní, z toho 5 je stále funkčných ako doplnkový zdroj pitnej vody. Prvá artézska studňa v Šali bola navŕtaná na námestí Sv. Trojice v roku 1904 do hĺbky 300 m.
Fotografie v článku vrtu GTŠ-1 boli zhotovené pred tromi týždňami, keď bola aktuálna hĺbka vrtu 600 m.

Celkový pohľad na vŕtaciu vežu s výškou 32 m.

Počas vŕtania sa do hĺbky hlavice vháňa voda pre vyplavovanie nateriálu.

Vrchol veže s kladkostrojom.

Hĺbkové vrty sú náročné na obsluhu...

Zbytková voda z preplachovania pri rozpojovaní potrubia.

Nové dielce sa vkladajú vždy navrch.

Vkladanie predlžovacej rúry.

Výkonné čerpadlo tlačí vodu do podzemia.

Týmito rúrami (200 mm) bude po dokončení vrtu prúdiť horúca voda.

Vkladanie ďalšej časti vŕtacej rúry.

Správne spojenie je základom úspechu.

Ťažká a zodpovedná práca.

Riaditeľ spoločnosti MET Ing. Karol Mikloš a šéf vrtu.

Vo čase vŕtania treba očistiť pracovisko.
Na vrte sa pracuje nepretržite 24 hodín denne. Prvá voda sa očakáva v hĺbke 1500 m, ale tá so správnou teplotou by mala byť až v hĺbke 1800 m. Chladnejšie prítoky sa utesňujú zabetónovaním.
...