Lietanie v malom má svoj zábavný charakter. Lietanie v reálnom svete je zvyčajne cestovateľské. Existuje však aj lietanie, ktoré znamená ničenie. Aj keď vo vojenskom letectve sú použé tie najmodernejšie a najvýkonnejšie prvky techniky, ich účel je predsa len istým strašiakom. Taký je už náš svet a bude asi až do svojho konca...
Organizácia leteckých dní SIAF 2012 na letisku Sliač bola dokonalá. Mysleli na všetko a správne odhadli aj počty návštevníkov. Na takýto jednorázový účel vyhovuje aj parkovisko pre autá na "zelenej lúke" (na pokosenom poli). V prípade silných dažďov by to však bol problém. V takom prípade by sa aj tak nelietalo.
Hlavným návštevníckym ťahákom tohto leteckého dňa bol bombardér, ktorý má prívlastok najväčší. O tom sa už popísalo veľa papiera pred akciou, tak ja som sa snažil pozrieť na tento obrovský kus kovu a elektroniky trochu inak, po kúskoch. Všetko čo lietalo na SIAF si inak môžete pozrieť tu, takmer v "štúdiovej kvalite, na rozdiel od mojich reportážnych náhľadov, úmyselne poznačených atmosférou podujatia.
NATO. Na to, aby nevleteli vtáci do obrovských motorov, slúžia kryty (keď nelieta). Ľudia sú pod krídlami ako drobné tvory.
Podvesná motorová konzola v strašidelnom detaily.
Pohľad odzadu na chvost je tiež impozantný.
Priestor, kde vešajú smrtiace bomby.
Ešte raz jeden zadný pohľad.
Na začiatku sa niekto nudí, o cukrovú vatu ešte nie je záujem.
Pohoda, klídek, len tabáček už nie. Niekoľkokrát miestny rozhlas upozorňoval návštevníkov, aby v okruhu 20 m od bombardéra nefajčili. Platí to úplne samozrejme aj pre iné lietadlá.
Historické lietadlá druhej svetovej vojny predviedli letecký súboj a bombardovanie nepriateľa. Veľmi pôsobivé skupinové lietanie. Po hlučných súčasných tryskáčoch to bolo isté upokojenie. Vyvolávalo to pocit, že od tej doby sme hrozne ďaleko. Bohužiaľ, iba v technike, nie v myslení.
Zázračné stroje sú vrtuľníky. Slúžia nám aj v núdzových situáciách.
Tygria letka. Ktovie, čo tam hľadá?
Dva výfuky Migu 29. Keď sa v nich zakúri, na uši si treba nasadiť tlmiče.
Pomerne piknikové rozpoloženie diváctva sa neskôr zmenilo na takmer tlačenicu.
Na leteckých dňoch sa to hlavné deje vo vzduchu. Štart českého stroja.
Prelet nad kukučími hniezdami.
Na SIAF fotografuje takmer každý. Vzniklo tam tisíce záberov. Mne sa podarilo 350x "cvaknúť", ale tých pozerateľných a "vypovedajúcich" o atmosfére je podstatne menej.
Maďarský dopravák prelietal niekoľkokrát nad vzletovou dráhou sem a tam. Vyzeralo to tak, že mu niečo vypadlo a on to hľadá :)
Človek vzpriamený a človek sediaci. To sú naše dve základné polohy.
WC - najdôležitejší prvok takéhoto ohromného zhromaždenia ľudí. Ak sa dobre pamätám, boli tam tri takéto komplexy. Napriek všetkému, bolo treba chvíľu počkať v rade. Ako sme kedysi čakávali na mäso a banány... Tu sa čakalo jednotne, muži i ženy rovnako.
V armádach to tak chodí, vymýšľajú sa nové zbrane, ale zároveň aj zbrane proti zbraniam. "Na stráži mieru I"
"Na stráži mieru II"
"Na stráži mieru III" - pitný režim je rovnako dôležitý...
Ohýbaj ma mamko, bude zo mňa dobrý vojak...
Pre deti tu bolo k dispozícii aj vojenské maskovanie tvárí. Vojačka s farbičkami, hodnosť neuvádzam, nie je jej dobre vidieť na hviezdičku :)
Záchranný systém letiska za pochodu.
Zo vzdušného súboja našich dvoch Migov 29. Sami proti sebe, tak je to najlepšie. Burácanie motorov bolo pri takto výkonných lietadlách ohromné.
Neuveriteľné manévrovanie všetkými smermi.
Na "stojánke", len zamávať krídlami a už letí...
Poľská turbovrtuľová formácia bola hlučnosťou niekde v strede hlukového pásma.
Popri tryskáčoch sú tie vrtule dosť nezvyklé.
Stúpanie na dymových stopách.
Trocha farebnej oblohy dodá obrazu reálny priestor.
Simulácia leteckých súbojov z druhej svetovej vojny. Bombardovanie letiska.
Keď sa nad našimi hlavami začali objavovať polystyrénové "drony", opustili sme letisko...
Zlatý kliniec "Freche Tricolori" sme už sledovali z parkoviska.
O nič sme neprišli, perfektné formácie sa tvorili práve tu. Pridal sa i sólový dravec.
Zmena formácie.
Nakoniec trochu farieb.
