Napadne mi to vždy, keď prídem do kuchyne a páková batéria je nastavená celkom vľavo. Ja ju otáčam doprava a až potom púšťam vodu - studenú. Moja žena páku presunie na opačný koniec spektra vľavo - na teplú, ba horúcu vodu. Aby sa tie mastnoty z tanierov rýchlo pustili... A keďže jeme každý deň, spotreba teplej vody je u nás vyššia ako studenej. Mne je to v zásade jasné, lebo moja žena je ľaváčka...
Kedysi dávno spomínal jeden zakladajúci člen KSČ, ako tú stranu zakladali. Hovoril: „To viete, vtedy ešte komunistická strana nebola, mali sme len tú sociálnu demokraciu, tak sme sa zišli v dvadsiatom prvom v Ľubochni, aby sme tú stranu založili. Viete, to bolo tak - jedni boli praví a my sme boli ľaví. Tak sme sa teda zišli v Ľubochni“.
Neviem, ako je to dnes na vojne, keď sa zavelí „Pochodom v chod!“ (alebo sa už u profesionálov velí po anglicky?), ktorou nohou treba vykročiť. Nás učili, že ľavou (preto, že sme boli ľaví?)... Tak neviem, našťastie som už vyradený zo záloh. V bežnom živote som pravák, ale keby ma v noci zobudili, že je Poplach! a zavelili do pochodu, asi by som vykročil ľavou.
A možno nezáleží na tom, ktorou nohou sa vykročí, lebo dôležitejší je SMER. Na vojne sa najčastejšie velilo: SMER – osamelý strom... Ak nebol na okolí osamelý strom, velil sa Rozchod!
