- Do Bratislavy som prišiel na úrad, aby som si dal zapísať zmenu bydliska do vodičského oprávnenia. Keď som konečne našiel príslušné dvere, vedľa bola kancelária vojenskej správy, ale do dverí sa muselo vystúpiť po rebríku. Tú vojenskú správu už poznám z iného sna, tak ma to neprekvapilo.
Po vybavení na úrade som sa dal na cestu do Vajnor. Postupoval som krížom, cez rôzne skratky a pasáže. Tak to robím v každom sne z Bratislavy. O niekoľko ulíc som vošiel do malej reštaurácie (to nemám vo zvyku, v snoch nikdy nejem). Čašník ma poznal, aj ja som to tam dôverne poznal. Do miestnosti vošla plnoštíhla dáma v bledomodrých letných šatách a sadla si k môjmu stolu. Prekvapilo ma to, lebo to bola moja bývalá kolegyňa, povedzme, že sa volala Mária.
- Dnes ráno som vstával s odtlačkom sna v hlave. Kto mi ho tam vložil, ja predsa nie? Sen prichádza spravidla nepozorovane, a hlavne v noci, keď spím a "ja" o sebe nerozhodujem. Prichádza, kedy sa "mu" zachce, bez môjho vedomia... Komu sa to zachce a kto je ten "mu"? Kto je môj sen, keď to nie som ja, ani moje vedomie?
Bol to "hrôzostrašný" sen o štatistike (!). Mal som za úlohu (kto mi ju dal?) zistiť, koľko je v našom kraji evanjelikov a koľko katolíkov... Výsledok bol ten, že v tom sne som sa začal zamýšľať nad tým, prečo sa takto delíme, keď dúfame, že Boh je len jeden?
- Dnes ráno ma zobudil sen. Nie je to nič zvláštne, sny prichádzajú a odchádzajú vždy keď sa im zachce a často ich vzápätí zabúdame. Ten dnešný som si presne zapamätal, mal takú zvláštnu symboliku. Bol som na hudobnom podujatí, ale na scéne nebol orchester. V sále boli voľne rozmiestnené stoličky a pri nich rozložené hudobné nástroje. Sedel som v prvom rade, predo mnou bola trojica bubnov. Nikto v sále mi nevedel poradiť, ako na to a začiatok koncertu sa nezadržateľne blížil. Moje napätie narastalo, keď na scénu vstúpil dirigent. Postavil sa čelom k nám, poklepal na dirigentský pult, zdvihol dirigentskú paličku a.... zobudil som sa.
- Spánok sa spája so snom, ktorý bdie. V hlave bdie strážna a upratovania služba, presúvajú sa spomienky na správne miesto, čistí sa pamäť, triedia sa udalosti a bdelí strážcovia sna sa hrajú s prežitými emóciami. Z dlhej chvíle kombinujú možnú budúcnosť. Sen je ako článok napísaný bez odsekov, ťažko sa v ňom vyznať a niekedy sa nám ani nepodarí prečítať ho celý. Spánok je most vedúci ponad sen, od únavy k novej sile bdenia.
- Čítanie je droga, ktorá sa človeku po čase vypomstí neuveriteľným spôsobom. Človek buď žije svoj život, alebo číta cudzie životy.
- Dnes ráno sa mi vstávalo celkom v pohode, lebo včera odpoludnia som si pospal pri nejakom akčnom filme v TV a tak som si "nadspal" polovicu noci vopred. To televízne spanie bolo rovnako zvláštne, sníval sa mi sen a v tom sne som pokračoval v začatom filmovom príbehu, až kým som sa nezobudil. S prekvapením som zistil, že akčný film už dávno skončil a ja som v skutočnosti spal s romantickou komédiou...
Zaujímavé je, na čo človek príde, keď sa dobre vyspí. Včera som tak prišiel na to, že sny stačí iniciovať a potom už idú zotrvačnosťou až do konca podľa rovnakej schémy. A ešte jeden zvláštny poznatok: na moje sny nemá zmena TV programu absolútne žiaden vplyv…
... zmes črepín zo snov je uverejnená s dovolením autora blogu „Waboviny“ (2007-2015).
