
Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity bol v minulosti a je aj teraz, iba náplasťou pre verejnosť, aby sa vytvorilo zdanie akejsi koncepčnej činnosti. Pracovníci tohto úradu však za to nemôžu. Môžu za to politici, ktorí buď úmyselne, alebo z neznalosti nedali tomuto úradu právomoci a kompetencie, aké mu prináležia. Ale zase nie tak celkom nemôže ovplyvniť či už verejnú mienku alebo aj samotné riešenie rómskej problematiky u nás. Peniaze, hlavne z eurofondov, ktoré sa na túto problematiku prelievajú cez rôzne granty a teraz pre tento účel bol vytvorený aj Fond na podporu kultúry národnostných menšín,sú mnohokrát zneužívané a to aj po politickej línii... Doslova peniaze tečú na rôzne projekty ktoré v konečnom dôsledku nič neriešia.

Tretí sektor, česť výnimkám, robí tejto problematike medvediu službu. Hľadaním rasizmu aj tam kde nie je, Rómom nepomáhajú, ale skôr naopak. Akurát ich utvrdzujú v tom, že oháňanie sa rasizmom je to jediné, čo majú pre zlepšenie svojej situácie urobiť. A o rôznych občianskych združeniach, ktoré míňajú „rómske" peniaze na nezmyselné a neefektívne projekty ani nehovorím.
Treba konečne prestať organizovať konferencie a besedy na najvyššej, strednej a neviem akej úrovni a začať koncepčne pracovať na najnižšej úrovni. Systematicky, cielene a dlhodobo. Každá vláda tu príde s novou koncepciou, o ktorej hovorí dovtedy, kým sa nerozhádžu všetky peniaze. Potom sa začne tvoriť nová koncepcia, aby bolo dosť času na získanie peňazí, ktoré sa minú na chlebíčky pri prezentovaní novej stratégie, samozrejme na konferencii na najvyššej úrovni.

Nehovoriť o Rómoch, Cigánoch, alebo o neprispôsobivých, ale o občanoch, ktorí potrebujú z rôznych dôvodov pomoc od štátu. A tá pomoc musí byť adresná, odôvodniteľná a viazaná na dodržiavanie zákonov a nariadení. Pomôžme im, buďme solidárni, ale aj nekompromisní. Vyžadujme od nich správanie ako od plnoprávnych občanov štátu a oni sa možno časom takými aj stanú...

Rómsky problém dokáže vyriešiť, ak vôbec niekto, len štát a to tiež len vtedy, ak mu priradí skutočne vysokú prioritu, keď nie je najvyššiu. Tretí sektor by nemal byť hlavným zdrojom riešenia, mal byť podporným zdrojom.
Skúste si na pár sekúnd predstaviť, čo strašné by sa stalo, ak by nezmyselné dotácie na rok, či dva ustali. Nestalo by sa nič, len by zmizli ľudia ktorí tak silno chcú pomáhať rómom, že z peňazí určených na projekty ktoré by mali ľudom niečo dať, si kupujú autá, byty, domy, fajn dovolenky a takto by som mohol písať a písať...
Narodiť sa ako Róm v osade je peklo, ktorý by neuniesol len tak hocikto a prakticky z neho niet úniku. Ak by dnes prišiel na svet nový Einstein v Jarovniciach, zrejme by sme to nikdy nezistili a v správach na Markíze by sme ho videli v hlúčiku ufúľaných detí kúpajúcich sa v stoke. Problém teda skutočne existuje. Problémom tohto problému však je, že na ňom parazitujú profesionálni aktivisti, ktorí si často riešia úplne vlastný problém s účtami a zloženkami.
Jozef Kmeťo