"Psiská" z Kotlebovho útulku štekajú a naše úrady si pred ich štekotom zakrývajú uši...

Fotky som zaslal aj pani ministerke spravodlivosti, aby si ich pozrela, nechcel som od pani ministerky odpoveď, len aby sa nad fotkami zamyslela, či takéto niečo je možné tolerovať v 21. storočí... Pýtam sa, od hliadok prejdeme do akej fázy, že pre nás Rómov budú pristavovať špeciálne vagóny, či autobusy??! 

Zaujímavé by bolo zistiť, kto týmto "ochrancom" prepláca cestovné, a nechce sa mi veriť, že svoju "ochranársku" činnosť robia nezištne z lásky k svojmu blížnemu. Kto, alebo ktorý "finančník" stojí za ich "cestovnými radovánkami"??! 

Rómovia, ako cestujúci sedia na svojich miestách, sprievodkyňa si vykonáva svoju prácu a nad tým všetkým ako "strážni psi" Kotlebová hliadka.  

Ako je možné, že sprievodkyňa vlaku dovolí len tak pasažierom "premávať" sa po vlaku, lebo tak sa zatiaľ v médiach prezentujú hliadkujúci Kotlebovci, ako pasažieri... Pre média povedali, že si sami hradia cestovné a vo vlaku sú ako pasažieri, čo potvrdila aj hovorkyňa ŽSR, a teda podľa jej slov ich nemôžu vylúčiť z prepravy, pričom ich prechádzanie uličkami vlaku nevyzerá, že by išli na WC...  

Hliadkujúci Kotlebovci nič nenechajú na náhodu a dozerajú aj na vystupovanie rómskych spoluobčanov z vlaku, už len do rúk im dať samopaly a fotka by bola ako vystrihnutá zo žurnálu z druhej svetovej vojny.  

Jedna múdrosť hovorí:
"Takí istí budú aj tu"...
Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec.
„Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“
„Tak asi takí budú aj tu.“

Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akýže sú ľudia tu v meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ 
„Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“
„Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.

Táto múdrosť hovorí aj o našej spoločnosti, ako sa budeme správať my, taká bude aj naša spoločnosť, nie je možné, aby si spravodlivosť svojvoľne do svojich rúk brali samozvaní "ochrancovia" a naša spoločnosť si pred tým zatvárala oči. Naše úrady by si mali uvedomiť, že takéto fungovanie nazvime to "hliadok domobrany", je prvým krokom nedôvery našich občanov k naším bezpečnostným zložkám a o políciu, armádu sa predsa opiera aj fungovanie našej spoločnosti, aj samotnej vlády. Najvýstižnejšie to povedal staručký cisár Rakúsko Uhorska Franc Jozef "... náš trón sa opiera o armádu a cirkev, keby ich nebolo, nebol by som ja..." Ak naša spoločnosť, úrady aj samotná vláda dovolí, aby si do svojich rúk spravodlivosť, ochranu akože občanov, brali samozvaní ochrancovia, je to začiatok nedôvery v naše bezpečnostné orgány a začiatok anarchie v tejto spoločnosti a možno aj horší začiatok, začiatok možnej genocídy, nepokojov a svojvoľného správania sa v tejto spoločnosti...

Nemôžme zabudnúť ešte na jednu múdrosť, ktorá sa týka všetkých tých, ktorí pred týmto čo sa tu deje zatvárajú oči... 

"Keď si prišli pre Židov, nechal som to tak, veď nie som Žid, 
keď si prišli pre Rómov, nechal som to tak, veď nie som Róm, 
keď si prišli pre Maďarov, nechal som to tak, lebo nie som Maďar, 
keď pobili Slovákov, nechal som to tak, lebo mňa sa to netýkalo, 
keď si prišli pre mňa, nebolo nikoho kto by mi pomohol..." 

Správajme sa preto tak, aby sa vždy našiel niekto, kto by nám mohol pomôcť...


Jozef Kmeťo