Ako je známe, na riešenie rómskej problematiky sa za tie roky minuli miliardy korún, neskôr desiatky, možno stovky miliónov eur. A tak počas tých rokov, čo rôzne vlády a Európska únia rómsky problém v skutočnosti neriešili, vznikol celkom slušný priemysel pre riešenie rómskej problematiky. Slušný priemysel pre tých, ktorí sa tvária, že riešia rómsku problematiku a snažia sa o integráciu rómov do spoločnosti...
Na rómsku problematiku bolo vynaložené množstvo peňazí, slovenských aj európskych, ktoré smerovali do tretieho sektora a k zlepšeniu situácie nedošlo, práve naopak. Problémy s Rómami žijúcimi v osadách sú čoraz väčšie. Stupňujú sa útoky na majoritné obyvateľstvo, zvyšuje sa zúfalstvo ľudí a rastie dopyt po funkčných riešeniach. Za 20 rokov funkčného riešenia sme dospeli len do bodu, že tu máme viac osád. Pred viac ako 20 rokmi to bolo 400 osád, v 90 rokov ich počet stúpol na viac ako 600 a dnes na Slovensku máme viac ako 1 tisíc osád... Tieto osady sú bez elektriny, vody, plynu, teda veci ktoré človek potrebuje k bežnému životu v osadách chýbajú. Hovoríme o obyvateľoch osád ako o asociáloch, neprispôsobivých, ale skúste sa prispôsobiť k životu bez vody, elektriny, či plynu...
Rómska chudoba sa stala skvelým biznisom nie len pre majoritu ale aj samotných Rómov. Úrad pre splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu, nebol nič iné iba banka pre tretí sektor. Je jedno či tam sedel Peter Pollák ako cigán, alebo Ravasz ako gádžo, ich práca bola iba kozmetika pre riešenie rómskych problémov, zásade problémy sa neriešili ale peniaze sa vo veľkom schvaľovali aj práve cez tento úrad ľudom, ktorí neprispeli k zásadnému riešeniu problému, ba naopak, problém prehĺbili a na chrbtoch chudobných si urobili nadštandardný život spojený aj s kariérou. Nebojím sa napísať, že keby nebolo takzvaného rómskeho problému, mnohí z nich by sa stratili na úradoch práce ako nepotrebné kapacity...
Každý druhý Róm, ktorý študuje vysokú školu, študuje odbor sociálnej práce. My máme toľko odborníkov na sociálnu prácu, že by sme z nich mohli postaviť armádu. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, absolventi končia v tretom sektore, alebo si založia svoje občianske združenie na ktoré neskôr pýtajú dotácie. Vypracujú projekt ktorý z dlhodobého hľadiska nič nerieši a ak aj niečo rieši, tak je to len lokálneho charakteru. Keby to tak nebolo, dnes by sme boli svedkami projektov ktoré v širšom spoločenskom kontexte sú prínosom pre našu spoločnosť ako takú.
Táto skutočnosť, po prvé, posúva rómsky problém v rebríčku priorít politikov vyššie. A po druhé, otvára priestor pre riešenia extrémistov. Aj jedno, aj druhé je pre tých, ktorí sa na rómskom probléme priživujú, zlou správou, lebo by sa mohlo stať, že by sa konečne po voľbách začalo niečo riešiť. Fašisti profitujú na probléme zatiaľ iba s populistickými rečami, ako všade kde sa nachádzajú cigánsky asociáli urobia poriadok! Finančne si prilepšia až potom, keď Kotleba zistí koľko to peňazí ide z EU na riešenie cigánskeho problému a každé euro vo vačku sa mu ráta. A pre tých, ktorí sa na rómskom probléme priživujú teraz urobia všetko preto aby o svoju obživu neprišli, hoci by mali podpísať zmluvu aj z diablom...
Nechcem týmto dehonestovať prácu všetkých mimovládiek a občianskych aktivistov, ale chcem zrútiť mýtus, že všetko, čo urobia je dobré, nie, nie je to dobre a oni to dobre aj vedia. Riešenie rómskej otázky si vyžaduje aj rúcanie takýchto mýtov. Vedú na falošné cesty. K parazitnému spôsobu života a cicaniu verejných zdrojov na chrbtoch chudoby...
Som presvedčený, že rómsky problém dokáže vyriešiť, ak vôbec niekto, len štát a to tiež len vtedy, ak mu priradí skutočne vysokú prioritu, keď nie je najvyššiu. Tretí sektor by nemal byť hlavným zdrojom riešenia, mal byť podporným zdrojom.Alibistické strkanie peňazí do tretieho sektora, jedno ako záslužnú činnosť väčšina týchto ľudí robí, problém nevyrieši, ale ho skôr konzervuje a ako hotovú potravu predkladá vlastne exstémistom....
Jozef Kmeťo
