Znie to možno ako hlúposť, ale podľa mňa to nie je samozrejmé. Nešťastia v horách nebývajú pre nič za nič. Sranda bola, že ja som ten môj čierny vak z tej výšky videl. A tak som dostal veľmi hlúpy nápad. Cestou naspäť dole bolo miesto, ktoré bolo relatívne blízko k môjmu vaku. Pamätáte sa? Malé šmykľavé kamienky. Ešteže ma žena odhovorila od toho pokusu.
Prišli sme dole za svokrovcami, všetko im povedali a začali sme riešiť horské služby. Reku, či nenájdem niekoho, kto by mi ten vak vytiahol. Aj keď za peniaze. Nenašli sme. Ani dole v Hinterstoderi. A tak sme sa vrátili do nášho domčeka, kde sme stretli domáceho. Prišlo na reč naše dobrodružstvo. V tom nás prekvapil. Vraj je niečo ako horolezec a on by môj vak vytiahol. Stačí keď mu ukážem miesto dopadu. Boli tam ale dva problémy. Výstroj požičal kamošovi a bolo už aj neskoro. Tak mi sľúbil záchrannú misiu na ďalší deň. V ten večer nastal ďalší problém. Ohromná búrka o ktorej som vedel, že mi spláchne môj vak na dno doliny.
Aj tak som to chcel skúsiť. Ďalší deň sa to nepodarilo. Dohoda bola taká, že my si nech výletujeme od rána, on ide robiť nejakej skupinke sprievodcu a o tretej poobede sa stretneme. Jednak meškal a jednak stále nemal výstroj. Tak sme sa vybrali tretí deň. Starý pán mňa zahanbujúc veľkou rýchlosťou sa vybral na miesto incidentu a ja som mal čo robiť, aby sa mi nestratil z dohľadu. Ale bol veľmi chápavý, nemá každý dobrú kondičku. Keď sme prišli na dané miesto, jedno lano som obviazal okolo seba aby som ho istil, druhé lano hodil ako balvanu, aby sa dostal ešte nižšie do doliny. Nedarilo sa nám, nevedel nikde nájsť môj vak. Hľadal ďalekohľadom, nič. Bolo jasné, že s tým spláchnutím som mal pravdu.
No nevzdávali sme sa. Lano nestačilo, tak sa odpútal. No a asi po 15 minútach vyliezol s mojimi vecami. Neviete si ani predstaviť môj blažený výraz. Šťastie v nešťastí bolo, že pri spláchnutí sa vak roztvoril a všetko vypadlo. Aj moja červená bunda, ktorá nasmerovala starého pána na správne miesto. Pozbieral všetko, až na rozmočený chlieb. Dokonca aj obitú plechovku piva. Naviac doniesol krytku na fotoaparát, ktorá ale nebola naša. Tak som sa ukľudnil, že som nebol prvý hlupák, ktorému tam niečo spadlo.
Mobilný telefón bol počas incidentu zapnutý a tak ani vysušením som ho nezachránil. Ale okrem telefónu prežilo všetko. Bankovky som usušil na radiátore. Ako nové. Handry sa vyprali. Ako nové. Aj to pivo som nakoniec vypil. Starého pána sme pozvali na obed, kúpil som mu fľašu Jägermeistera a bolo vybavené.
Táto skúsenosť trochu narušila harmóniu počas nášho výletu, ale nepokazila ju. Máme aspoň jeden pekný aj poučný príbeh, na ktorom sa dnes smejeme.
