Hneď na začiatku upozorňujem, že vývoj poľnohospodárstva počnúc päťdesiatymi rokmi mal vplyv na stav poľnohospodárstva aj po roku 1989. Mnohí ale vnímajú tieto dve obdobia izolovane. Najčastejším vinníkom úpadku poľnohospodárstva po roku 1989 býva označovaný Ján Čarnogurský, respektíve ponovembrová vláda. Bolo to obdobie, kedy sa pomery menili a družstvám boli stanovené nové podmienky. Takisto bývalým majiteľom ornej pôdy.
O Čarnogurskom sa hovorilo, že nariadil zabíjanie kráv a likvidáciu družstiev. A druhá strana zas hovorila o neschopnosti predsedov družstiev, ktorí nakoniec rozpredávaním mäsa z dobytka mali na výplaty. Ďalším problémom boli potomkovia bývalých roľníkov. Neboli spätí s pôdou a hospodáriť sa im nechcelo. A tak ostalo veľké množstvo neobrobených pozemkov. Ako sa teda zničilo poľnohospodárstvo? Počínaním pred rokom 89 (súdruhovia) alebo po tomto roku (politici)? Odpoveď bude komplexnejšia.
Dôležitú rolu tu hrá spokojnosť nemalej časti obyvateľstva s dovezenými produktmi. A verím tomu, že mnohým viac chutia tieto dovezené než doma vypestované. Okrem toho niekto sleduje aj nutričnú hodnotu, estetický výzor, cenu, obal, trvanlivosť, dostupnosť, pohodlnosť nákupu, časové možnosti nákupu, sortiment. Ďalším faktorom je pracovná vyťaženosť, respektíve málo času a energie na záhradu. Sme sebestační, ale nie v zmysle, že si vyprodukujeme plodiny. Môžeme si ich kúpiť za zarobené, respektíve ťažko zarobené peniaze.
Niekto toho skonzumuje tak málo, že sa mu neoplatí zasadiť, zasiať, chovať. Títo ľudia by ale mohli produkty predávať. Lenže predpokladaný zisk k tomu nemotivuje. Nuž nečudo, keď ľudia si radšej kúpia jablká druhej triedy namiesto domácich. Myslím si, že aspoň časť ovocia a zeleniny by sa mali kupovať na trhu.
V detstve som prácu v záhrade, na poli vnímal pozitívne aj kvôli pohybu. Veľakrát to bolo posilňovanie. Pobyt na čerstvom vzduchu, hrdosť na vlastný produkt. Tieto argumenty sa posúvajú do pozadia pri tých negatívnych. Negatívne napríklad je, keď vyberiem menej zemiakov než zasadím. Alebo nevyberiem nič, keď mi voda zaleje celú záhradu (skutočný príbeh – naša záhrada bola mesiace pod vodou po výdatných dažďoch). Ďalší rok je zas veľké sucho a zavlažovanie môže byť veľmi nákladné až nemožné. Spotreba elektrickej energie môže byť vysoká – veľká mraznička celý rok dokáže spapkať veľa. Postreky stoja veľa. Je vám smutno hlavne vtedy, keď tesne po postreku príde prehánka a všetko zmije (tiež sa nám to stalo). Krmivo si môžeme vypestovať. Ale časom môžeme zistiť, že prasce nerastú ako by sme chceli. Zrazu začneme používať zmesky a sme tam kde obchody.
Myslím si, že po prevrate ľudia ešte mali chuť makať. Počas Mečiara sa rozkradlo kadečo a ublížilo to aj poľnohospodárstvu. Likvidácia školstva so zameraním na poľnohospodárstvo začala po likvidácii poľnohospodárstva. Profesie agronóm, zootechnik či mechanizátor sa stali neatraktívne a budú mať asi len folklórny význam. Poľnohospodárstvo má prirodzene funkciu stabilizátora zamestnávania na vidieku. Je to teda dôležitý segment. Môže sa zdať, že EU potrebuje len náš trh a obchod sme odovzdali Nemecku, Veľkej Británii a Francúzsku. Naozaj potrebujú iba naše prázdne bruchá? Nás potrebujú iba ako konzumentov? Nuž niektorí si to určite myslia. A niektorí nás vnímajú ako partnerov. Mali by sme sa začať chovať, aby nás každá členská krajina vnímala ako partnerov.
Malí farmári nevyhnutne patria do systému slovenského poľnohospodárstva produkciou regionálnych špecialít a gurmánskych lahôdok. Produkciou čerstvého ovocia a zeleniny môžu posilniť a oživiť trh, ale nemôžeme na nich stavať sebestačnosť štátu v oblasti potravín. Som presvedčený, že vyváženosť veľkovýroby s malovýrobou vedie k prosperite poľnohospodárstva.
