Studená vojna bola vraj skrytým konfliktom medzi Západom a komunistickým blokom. Mne to až také skryté nepríde. Totiž aj tento vpád vojsk sa berie ako súčasť Studenej vojny a vnímam to ako neskrytú agresiu, aj keď najdôležitejším prvkom operácie bol moment absolútneho prekvapenia.
Všetko toto sa odohralo pred 46 rokmi, takže mnohí si to ešte pamätajú. My ostatní sa snažme na chvíľu vžiť do tejto situácie. Jedného dňa sa zobudíme do okupovanej krajiny. Malo to samozrejme svoju predohru. Politický systém sa v 60. rokoch ocitol v kríze, nastúpil „socializmus s ľudskou tvárou.“ Brežnev obávajúci sa týchto zmien sa zrejme najprv snažil vyriešiť situáciu diplomaticky, teda rokovaniami. Po neúspešných rokovaniach ale prišla na rad armáda a operácia Dunaj. Pekne nazvali plán invázie.
Niektorí obyvatelia našej vtedajšej vlasti sa snažili vojakom vysvetliť, že na agresiu nie je dôvod. Viete si predstaviť tú frustráciu? Šokovaní ľudia museli ostať veľmi sklamaní. Obetí bolo našťastie relatívne málo, za čo mohol zrejme aj Dubček so Svobodom, ktorí vyzývali ľudí k zachovaniu pokoja. Ale ako mohol vtedy súdny človek ostať pokojný? Dubček bol pokojný? Okupujúci vojaci si uvedomovali čo konajú? No niektorí snáď áno. Ale bolo už neskoro.
Ako to už býva zvykom, mienka mnohých ľudí otupela a tým pádom aj upokojila. Mnohí však neotupeli a niektorí dokonca emigrovali. Reč je o státisícoch, čomu sa nečudujem. Emigrácia v danej situácii mi dáva zmysel. Zmysel by mi dávalo aj to, keby vlastizradcovia z onoho obdobia boli potrestaní. Už je neskoro, však?
Neviem nakoľko sa dnes ľudia venujú tejto historickej skúsenosti, hlavne mladí. Možno natoľko, ako sa venujú ukrajinskému konfliktu. Nie je to sranda, odohráva sa to u našich susedov. Agresii sa postavili armádou aj dobrovoľníkmi. Treba im fandiť v tomto úsilí. A ešte jedna vec, ohľadom sankcií. V časopise .týždeň pravidelne čítam rubriku ekonómia exkluzívne. Z času na čas tam píše aj Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS. Píše zaujímavo a doteraz som sa s ním skoro vo všetkom stotožnil.
Pred chvíľou som si prečítal jeho posledný článok: Prvé výstrely do vlastných radov. A opäť píše dobre. Ak si Rus nemôže kúpiť od Poliaka jablko, obaja budú chudobnejší. Ak si Rus nemôže kúpiť od Slováka gemerské mliečne výrobky, tiež budú obaja chudobnejší. Tvrdí, že „Ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr začnú armády.“ Toto nie je akademická debata a treba to zdôrazňovať. Kedže máme ľavicu aj pravicu akú máme, som rád za hlasy z INESSu.
