Prvé kolo posledných župných volieb sa konalo 9. novembra 2013. Odvtedy sme mali prezidentské, eurovoľby aj komunálne voľby. Keď zarátame aj druhé kolá, za posledný rok sme mali možnosť ísť k volebným urnám šesťkrát. Je to veľa, je to pre mnohých únavné. Väčšina Slovákov si myslí, že sú zbytočné, totiž štandardne dosahujeme nízku volebnú účasť. Najzreteľnejšie zrkadlo nám nastavujú snáď eurovoľby, respektíve kontrast s účasťou v ostatných členských štátoch. Napriek tomu žiadna zmena.
Na Slovensku je zdanlivo demokratický politický režim. Takýto režim by sa mal uskutočňovať v právnom štáte a štátna moc by mala ochraňovať práva občanov. Mnohí o tom majú pochybnosti, možno až väčšina. Takýto postoj je legitímny, naozaj sa to tak javí. Väčšina si podľa všetkého myslí, že je jedno kto sedí na rôznych stoličkách. Aj toto sú dôvody nízkej účasti. Lenže potom zvolení zástupcovia majú slabý mandát, a tak možno aj tým zopár správnym ľuďom chýba rešpekt a autorita. Znie to ako bludný kruh.
Politické strany sú ideologicky vyprázdnené, problémy neriešia, skôr prehlbujú. Najviac zvolených starostov a primátorov s podporou určitej koalície bolo podporovaných kombináciou SMER-KDH. A možno to je zároveň predzvesť budúcej vládnej koalície. Darmo, biznis si robí každá strana s každou inou.
Zároveň platí, že ten kto je pri koryte, hľadí zväčša iba na seba, a bez ostychu okráda svojich spoluobčanov. Nezávisle od toho, či sa jedná o pravicu alebo ľavicu. Hospodárska kríza pominula, sme súčasťou EÚ a NATO, zdanlivo nič veľké netreba riešiť. Až na to, že cigánska otázka a otázka nezamestnanosti sú kritické, dlhodobé a neriešené. A to sú iba tie najčastejšie omieľané. Aj komunálni politici si dokážu udržať svoju stoličku, napriek tomu, že tri a pol roka nerobia nič a posledné mesiace pred voľbami nás opíjajú rožkom. Mnohým z tých, čo prídu k urnám, to stačí.
Predvolebná kampaň sa oficiálne začala 17 dní pred voľbami. Problém je ten, že mnohí kandidáti sa na nás usmievali z bilbordov už oveľa skôr. Síce to nie je v rozpore s ustanoveniami, ale všetci cítime, že by to tak nemalo byť. Nemáme dôveru v politikov. Ani deklarovaným nezávislým politikom neveríme ich nezávislosť. Včera vraj nezávislí obsadili najviac postov. To je naozaj otázne. Možno sa nám nepáči tento režim, a máme pocit bezmocnosti. Naozaj je ťažké usmerňovať tento systém, aby bol vyhovujúci pre väčšinu. Ale nevzdávajme to, tento režim ešte môžeme zachrániť. Môžme si zvoliť o niečo lepších politikov a zmeniť stav republiky o niečo k lepšiemu.
