Naposledy som tu písal o svojich kandidátoch pred týždňom tesne pre začiatkom moratória (ktoré mimochodom vôbec nekvitujem). Ono sa skončilo v nedeľu večer o 23:00, keď už aj posledná členská krajina ukončila svoje eurovoľby, menovite Taliansko. Napriek tomu sa veľa nepopísalo ani o výsledkoch týchto volieb.
Výsledok je nasledovný: Symbolických 13 percent Slovákov si zvolilo 13 slovenských europoslancov. Ja som opäť sedel vo volebnej komisii, kde sme dosiahli 19 percent. Boli sme teda nadpriemerní. Aj pre túto skutočnosť som sa prekvapil z národného výsledku. Prvý pocit bolo sklamanie. Potom hanba. Nevedel som kam to smerovať. Viniť za to ľahostajnosť voličov alebo kandidátov? Pravda je uprostred, viním jedných aj druhých. Je to tragikomédia.
V komisii som zo žartu voličov podpichoval: „Váš hlas je za päť hlasov.“ Logicky som rátal s účasťou 20 percent. Vystrelilo to tak, že každého hlas mal váhu takmer ôsmych hlasov. Teraz budem veľmi úprimný. Keby som mal tú moc, tieto voľby vyhlásim za neplatné. Čo to je za mandát, keď k urnám príde iba každá ôsma duša? Víťaz zvolenej trinástky je Maroš Šefčovič zo Smeru, no volilo ho iba 1,8 percenta oprávnených voličov. Posledný, ktorý sa ešte dostal do trinástky je József Nagy z Most - Híd, ktorý oslovil 0,3 percenta voličov. Tak takýto silný mandát oni majú.
Iste nízka účasť vyhovuje viac štandardným politickým stranám. Dokonca ani tento alarmujúci trend ich nevyrušuje. Či už je to Smer alebo pravicové strany. Pravicové štandardné strany sa tešia, že aspoň jeden ich kandidát sa dostal do Bruselu. Zároveň za Smer iba štyria. No stačí to na to, aby boli spokojní? Tieto strany sú v kóme a ostanú v nej minimálne do komunálnych volieb. A možno až do parlamentných. V SDKÚ sa niečo hýbe, ale či sa z toho niečo vykľuje nevedno. Trochu je to však reštart pre SaS. A možno odchod kontroverzného lídra do Bruselu tomu reštartu iba pomôže. Teoreticky reštart môže zažiť aj SMK. A odchod Pála Csákyho celkom určite pomôže.
Pani Jana Žitňanská, sympatizujem s Vami a som rád, že ste sa dostali do Bruselu. Ale mýlite sa, o úspechu tu nie je reči. Okrem toho 13 percent voličov väčšinou nechce zásadnú zmenu, viď opätovné zvolenie pani Záborskej a pána Mikolášika (KDH), pána Kukana (SDKÚ) a kandidátov Smeru. Zrejme mnohí so mnou nebudú súhlasiť, ale slovenské zastúpenie v Bruseli istým spôsobom skvalitnia dvaja ľudia: pani Žitňanská a pán Sulík. Pravdepodobne to nebude vytváraním predpisov, ale budeme o nich počuť (aj keď vo svojich frakciách nepôjdu v súlade s hlavným myšlienkovým prúdom).
Podľa všetkého Smer podobne ako pravicové strany, nevie dostatočne zmobilizovať svojich voličov. Stále však je reč o najdisciplinovanejších voličoch, nasleduje KDH. Ja si osobne myslím, že pri takejto nízkej účasti 24 percent pre Smer nie je vôbec smerodajné. To ale nebráni pánovi Fígeľovi, aby zbrklo hlásal koniec dominancie podpory Smeru.
Môžeme pokojne hovoriť o tom, že Brusel je ďaleko, voliči neinformovaní a eurotémy náročné. Áno, súhlasím. O tomto píšu aj viacerí blogeri. Lenže zabúdajú na jedno. Toto všetko platí aj v ostatných 27 členských krajinách. Dôvod teda bude aj niekde inde. Podľa mnohých zarábajú naši europoslanci priveľa. A nečudo, že to Slovák nepodporí. Áno, na naše pomery naozaj zarábajú veľa a vnímame to citlivejšie než západné krajiny, ktoré majú oveľa vyššie príjmy. Europoslanci by nás mali informovať, za čo berú toľké peniaze. Lenže keď z takýchto dôvodov nepôjdeme voliť, môžu sa do Bruselu dostať najhoršie osoby. Tomu môžeme zabrániť našou účasťou.
Podľa ďalšej kritiky je europarlament zbytočná inštitúcia. Nie, nie je. Treba EU, treba europarlament. Len sa už časom odtrhli od reality. Netreba to zrušiť, iba si tam zvoliť ľudí, ktorí nestratili kontakt s realitou.
