Keď som sa dozvedel výsledky volieb do VÚC, ľudovo župných volieb prvého alebo druhého kola, bolo mi to hneď jasné. Aj v mojom okolí to mali ľudia na saláme. Prečo by sa správali inak ako celé Slovensko? Napriek môjmu nástojčeniu. No dobre. Svet sa mi nezrútil, ale som z toho smutný. Dokonca ani rodičov som neprehovoril. Otec mi opakovane prezradil, že pokým nepôjdu kandidovať ľudia narodení v osemdesiatom piatom a neskôr, on voliť nepôjde. Tá hranica má zmysel. Títo ľudia s vysokou pravdepodobnosťou nie sú „komunisti.“ V podstate sú to moji rovesníci, mladí ľudia do dvadsaťosem rokov. Čo tým chcel povedať? Aby som išiel do politiky? To asi nie. Ani ja sám nechcem ísť, zatiaľ. Moju ženu som nemusel prehovárať, tá to išla so mnou odvoliť. Síce som jej týždne masíroval mozog, že je to dôležité, hlavne pre mňa. Možno som ju tým až otravoval, ale išla bez donútenia. To hovorím o druhom kole volieb. Prvého sme sa nezúčastnili. Mali sme povinnosti v trenčianskom kraji. A už bol problém. My už máme trvalé bydlisko v Bratislave, a tým pádom som si to nemohol odvoliť. Hneval som sa. Ani som nevedel na koho. Ale hneval, že tí čo by mohli ísť voliť, nechcú. A ja čo chcem, nemôžem. Hanba.
Už som sa ukľudnil. No došlo mi, že samotný štát neberie vážne tieto voľby. To si naozaj myslia, že hromada východniarov sa vyberie v sobotu z Bratislavy domov, aby si to odvolili? Naozaj? A potom sa čudujú, že voliť sa rozhodne iba dvadsať percent ľudí. Keď ľuďom nijakým spôsobom nepriblížia, čo vlastne ten župan so svojimi poslancami robí. Mne sa vidí, že sami župani nemajú o to záujem. Oni zrejme nechcú, aby sme vedeli o fungovaní, kompetenciách a úlohách viac. Potom by sme ich totiž mohli hodnotiť. Teraz môžeme? Nie. Zaujímalo by ma či je zvolený župan spokojný s voľbami, aj keď príde k urnám iba dvadsať percent duší. Bol by vyhral voľby, aj keby prišla väčšina duší voliť? Napadne mu táto otázka? Môže si samozrejme povedať aj to, že výsledky by ostali tie isté, len s väčšou účasťou. Že percentá by boli tie isté. A bola by to od neho, nej hlúpa úvaha. To im nevadí, že osemdesiat percent ľudí ich má na háku?
Keď som si uvedomil politickú otrávenosť ľudí v mojom okolí, našiel som trochu odlišný prístup. Odľahčiť to. Preto som si deň po druhom kole volieb pozrel s mojou ženou film Správna voľba. Možno niektorí z vás videli tento film. Originálny názov je Swing Vote, hlavnú úlohu si zahral veľký Kevin Costner. Hrá tam obyčajného chlapíka, ktorý má rád pivo a nechodí k voľbám. Stane sa ale zvláštna vec. Práve prebiehajú prezidentské voľby a obaja kandidáti majú rovnaký počet hlasov. Jediný človek, ktorý ešte nehlasoval je náš hrdina. Strhne sa o neho boj oboch kandidátov. Neviem či to bol zámer tvorcov, ale mne tento film pripadá ako tragikomédia. Čo chceli ale tvorcovia povedať týmto počinom? Že napriek tomu že sa to nezdá, každý hlas sa počíta? Ja som si odniesol práve toto. Isteže sa počíta. Lenže keď sa niekto chce vyhovárať a tak si ospravedlniť svoju neúčasť vo voľbách, vytiahne práve tento argument. Ešte býva jeden častejší. Vraj nemajú koho voliť, všetci sú rovnaké hovädá. Jaj. Mýlia sa. Mýlite sa. Ale ako im, vám to vysvetliť? Nedá mi nespomenúť skvelú myšlienku tohto filmu. Vraj všetky veľké civilizácie išli rovnakou cestou. Cesta je nasledovná: otroctvo, sloboda, blahobyt, sebauspokojenie, ľahostajnosť a zas otroctvo. A vraj ak máme byť výnimkou, musíme tento cyklus preraziť. A tí čo si nepamätajú minulosť, sú odsúdení si ju zopakovať. Ako to súvisí s našou témou? Je evidentné, že žijeme v slobode. Nehovorím, že je tu na Slovensku blahobyt. Teda, ako pre koho. Ale máme sa lepšie, než naši predkovia. Je tu aj istá miera sebauspokojenia. A čo mi bije do očí, tak to je ľahostajnosť. Myslíte si, že iba politikov? Omyl. Aj nevoličov. Nemajme krátku pamäť. Demokracia a sloboda nie sú samozrejmosťou. Treba si to strážiť.
Na záver by som sa odrazil ďalším filmom. Volá sa, Pošli to ďalej. Hlavnému hrdinovi, siedmakovi nový učiteľ zadá zvláštny úkol. Má vymyslieť spôsob, ako zmeniť svet okolo seba. A náš siedmak nachádza recept. Pomôže trom ľuďom a od nich žiada to, aby aj oni pomohli ďalším trom. A tak ďalej, a tak ďalej. Napokon by to mohlo urobiť svet lepším miestom. Ja som vymyslel slabší odvar. Ja som nepomohol tak dramaticky trom ľuďom ako náš hrdina. Ale neúnavne apelujem, aby sme si pestovali demokraciu. Nežiadam od môjho okolia aby zmenili náš svet. Žiadam, aby sme neboli ľahostajní. Tak čo? Pošlete to ďalej? Prosím, pošlite to ďalej.
