Kritici demokracie tvrdia, že sa vo svete veľmi nešíri. A majú pravdu. Rozvíjajúce sa štáty mimo Európy používajú iné formy riadenia spoločnosti, kde chýba občianska participácia. Možno demokracia môže naozaj fungovať iba v určitom kultúrnom prostredí, ktoré je vytvárané konkrétnymi hodnotami a predstavami. Pôjdem ešte ďalej. Podľa mňa to súvisí aj s náboženstvom.
Ďalej kritici tvrdia, že ani vývoj európskych spoločností neprebieha smerom k stálemu rozvoju nekonečných možností. Rast sociálneho zabezpečenia má určité mantinely, a to demografické, ekonomické, sociálne, kultúrne. Dôvod je jednoduchý. Prekvapenie – nesúvisí to s hospodárskym rastom. Obyvateľstvo starne. Skúste ale vysvetliť ľuďom, že to znamená menej peňazí na služby.
Po tretie, rozčarovanie z globalizácie a integrácie. Na začiatku to vyzeralo dobre – otvoriť európske krajiny. Nuž ale unáhlené prepájanie vedie nielen k menej efektívnym funkciám, ale tiež k problémom s identitou, stotožnením sa. Kritika je namieste aj preto, lebo na európskej rovine rozhodovania sa bavíme o postdemokratických postupoch.
No dobre. Ako čeliť týmto problémom? Je potrebné pripomínať a hájiť základné princípy demokratickej politiky. Kritikom rozumiem, ale považujem ich za zbrklých. Zbrklá bola aj mladá predstaviteľka hnutia Gorila. Podľa nej treba zmeniť systém. Nerozumiem. Ako zmeniť? Čo je lepšie ako demokracia? Hnutím Gorila chcela snáď zložiť demokraciu a prejsť k čomusi inému? Gorila neutíchla tak rýchlo bezdôvodne. Chýbala idea. Ľudia vinia demokraciu z toho, že doma nemajú prácu a musia otročiť v zahraničí. Omyl. Za to môže kapitalizmus, nie demokracia. Uznávam, je to veľký kontrast voči socializmu, kde každý mal robotu. Skúsenosti sú kľúčové, mali by sme sa o ne opierať. Neoslabujme princípy a hodnoty demokracie. Tie sú v poriadku. Podľa mňa stačí zlepšiť mechanizmy. Asi hlavným problémom slovenskej politiky je korupcia a zlí politici. Myslím si, že za štyri roky sa dá vykonať politický program. A teraz to dôležité. My voliči za tieto štyri roky by sme mali zhodnotiť výsledky politických strán. Ruku na srdce. Koľkí to vyhodnocujú? A teraz sa nebavíme o povrchných dojmoch a sympatiách. Je nám vôbec zrozumiteľný pravicový alebo ľavicový program? Vieme rozlíšiť, či má daná strana ideu? A či sa snaží spĺňať sľuby? Pozreli sme aspoň raz záznam zo zasadnutia Národnej Rady na verejnoprávnej televízii?“Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.” (Abraham Lincoln) Naozaj? V modernom ponímaní ľud je zamestnávateľom politikov. Pracujú v náš prospech. Teda, mali by. Je dobrým zvykom zamestnávateľa kontrolovať zamestnancov. Tak do toho! Demokratický politický poriadok je totiž veľmi krehký, vyžaduje stálu pozornosť. Buďme trochu predvídaví. Zamestnávateľ si vyberá svojich zamestnancov na základe nejakých kritérií. Nielen podľa dojmu. Doteraz napísané by som na záver zhrnul asi takto: V prípade, že sme dosiahli vek osemnásť rokov, máme právo aj povinnosť voliť.
Ale zodpovedne!
