Ak sa chcete mať lepšie, treba ísť voliť. Nemôžete nazývať takýto prístup naivným, nie je to poctivé, je to nepoctivé. A nepoctivé je ísť nevoliť a následne bedákať. Vzdávať sa práva rozhodnúť o smerovaní kraja je možné, legitímne, ale nesprávne, pasívne a veľmi smutné.
Znechutenie z politiky ako argument neobstojí. V skutočnosti ide skôr o lenivosť sledovať dianie, zapájať sa, vytvoriť si názor. Nezáujem, pasivita a servilnosť sú z určitého pohľadu prirodzené, ale nežiaduce. Teraz niečo banálne, ale možno na prvý pohľad nie celkom jasné: Na Slovensku sa budeme mať lepšie, ak sa budeme mať lepšie v regiónoch. Tentoraz nie na štyri, ale na päť rokov, rozhodujúc v jednom kole volieb.
Budem osobný. Môj rodný banskobystrický kraj trpí Kotlebom už štyri roky. Chcem, aby to prestalo. Prosím, nevoľte ho. Či už máte protestné chúťky, alebo iný dôvod na jeho voľbu, nevoľte ho. Zamyslite sa nad kandidátmi. Nech nerozhoduje to, kto má aké drsné a chlapské reči. Kto je väčší fešák a vie plynulejšie hovoriť. Chce to veľa námahy odhaliť populistov, pravdivosť výrokov jednotlivých kandidátov, demagógov. Ale predsa na demagógov máme pomôcku. Sú ľudia, ktorí to všetko pekne zaznamenávajú. A hlavne uľahčujú nám rozhodovací proces, len si to treba prezrieť. Treba si taktiež pozrieť úžasnú prácu Radovana Bránika.
Nechcem znieť hystericky, ale bojím sa nárastu podpory extrémistov na Slovensku, bojím sa budúcej atmosféry. Nejde len o banskobystrický kraj. Mne sa nepáči nenávisť a agresivita. Podobne ako v zahraničí, aj u nás extrémisti opúšťajú drsné prejavy a majú sofistikovanejší prístup. Len to treba rozlíšiť. Slobodné demokratické voľby nie sú samozrejmosťou. Využime ich, poďme voliť. Ale rozumne.
