Deň víťazstva nad čím?

Druhá svetová vojna bola ešte horšia než tá prvá, v istom zmysle bola jej pokračovaním, bola aj dôsledkom chybných rozhodnutí na konci prvej a bola taktiež výsledkom totalitných ideológií, ktoré sa zrodili ako následok tejto vojny. Tu sa už nedá hovoriť o vojne obmedzenej, ale o totálnej a to je kvalitatívny rozdiel. Hitler a Stalin si v Poľsku podali ruky a zdalo sa, že Európa ako sme ju poznali predtým zaniká. Ale v roku 1941 sa totalitári pustili do seba, Hitler napadol Stalina a tým svitla nádej aj pre prežitie civilizovanej formy vlády na európskom kontinente.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Ani po samovražde Adolfa Hitlera sa nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka, ale západní spojenci totálne rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Síce už 7. mája bola podpísaná kapitulácia, Sovieti ju nebrali vážne. Podpisovanie teda zopakovali až nakoniec slávime túto udalosť 8. mája. Je to Deň víťazstva nad fašizmom. Pomenovanie prišlo od Stalina, rovnakého hajzla akým bol Hitler. Nenazval to najlepšie. Dnes sme múdrejší a skôr by som to nazval Deň víťazstva nad nemeckým fašizmom, respektíve nacizmom. A to s tým slávením je tiež problematické. Jednu okupáciu nahradila druhá. Je teda čo oslavovať? Ale áno. Oslavujme koniec 2. svetovej vojny, oslavujme mier. A ešte dôležitejšie je oslavovať 17. november. A to je už nielen mier, ale aj sloboda. Ja osobne som veľmi vďačný, že som sa narodil do obdobia mieru a slobody. Nie je to samozrejmé a hocikedy môžeme o to prísť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To je všetko pekné. Ale vieme si z toho odvodiť nejaké ponaučenie? Úloha jedinca je podľa môjho názoru veľmi dôležitá. Ale treba podotknúť, že napriek veľkosti Hitlera a Stalina, oni boli stále iba obrazom spoločnosti, v ktorej žili. Bez tejto spoločnosti by z Hitlera ostal iba krčmový krikúň a Stalin jedna odporná figúrka z udavačského prostredia. Oni boli vlastne médiom. Hitler bol médiom, ktorý vyslovoval ich najskrytejšie túžby, obavy. Ľudia okolo neho boli vykonávateľmi jeho vôle, čo si v tom čase nemuseli uvedomovať a ani dlho potom. V tomto prípade masa a vodca tvoria zrkadlový obraz. Samozrejme bez zručnosti Hitlera aj Stalina tie dôsledky nemuseli byť také hrozné. To isté platí o Leninovi. Je otázne, či by došlo k prevratu v Rusku, keby neexistoval.

SkryťVypnúť reklamu

Mám problém to premietnuť do prítomnosti v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou. Je Putin ako jedinec taký veľký, ako spomínaní zloduchovia? Je obrazom ruskej spoločnosti? A čo Rusi? Svoje túžby premietajú do Putina? Je ich verným obrazom? Do iste miery to určite platí. A do istej miery je Putin veľmi nečitateľný a zároveň Rusko izolované od nás. Väčšina Rusov podľa všetkého stále s nostalgiou spomína na Sovietsky zväz a jeho rozpad považuje za chybu. A možno veria, že sa my poučíme z "chyby" a zväz sa obnoví. Mám taký pocit, že Putin v EU hľadá svojich sympatizantov. A už ich našiel aj na Slovensku. Okrem pánov z vlády ho našiel aj v osobe Mariána Kotlebu. A sme späť pri fašizme. A srdci Slovenska, kde sa odohralo Slovenské národné povstanie. Slovenská realita nastoľuje špičkovú tragikomédiu.

Jozef Košík

Jozef Košík

Bloger 
  • Počet článkov:  145
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zamestnanec nadnárodnej spoločnosti, inžinier telekomunikácií, absolvent Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Napriek tomu, že moja stredná aj vysoké školy boli zamerané technicky, oslovuje ma aj problematika z humanitných odborov. Som zástancom zdieľania vedomostí a informácií.

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

115 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

315 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu