Mnohí z nás iste volajú po fungujúcej občianskej spoločnosti. Týmto sa môže oháňať kdekto a popritom mať na mysli rôzne veci. Aj v mojej hlave sa fungujúca občianska spoločnosť viaže na viaceré záležitosti, no referendum a účasť na ňom tam určite patria. Ako demokrat si myslím, že sa referenda treba zúčastniť. Jedinečnosť referenda spočíva aj v tom, že zorganizovať ho nie je vôbec jednoduché.
Toto referendum bolo historicky prvé občianske, bolo iniciované 107 občianskymi organizáciami, petíciu podpísalo 400 000 duší, občanov. Pre jeho vyhlásenie bolo potrebné pozbierať aspoň 350 000 podpisov. Je to veľa? Málo? Na Slovensku skôr veľa. Na základe tejto petície ho môže, ale nemusí vyhlásiť prezident. Ustavný súd samozrejme môže preskúmať ústavnosť.
50-percentné kvórum dosiahnuť na Slovensku je takmer nemožné. Väčšina slovenskej politickej “elity” referendum odignorovala, niektorí vyzývali k neúčasti. Televízia a rozhlas odmietali odvysielať reklamu. Ostatné médiá absolútne nevývážene podkopávali dôležitosť referenda. Vyváženosťou sa prejavil iba .týždeň, ktorý posledné tri týždne uverejňoval postoje svojich redaktorov k referendu. V každom čísle jeden redaktor, ktorý ho podporoval a druhý, ktorý nie. V printových médiách je to najlepšie možné riešenie diskusie.
Mnohí si to zrejme myslia, ale referendum nebolo akciou katolíckejcirkvi. Zapojila sa vo veľkej miere, ale boli to laici, ktorí to vymysleli a zorganizovali. Asisa to nezdá, ale je to veľká vec. Nemala by byť, ale na Slovensku je to tak.
