Náš bytový dom nie je veľký, má iba 64 bytov. Vychádzajúc z tejto skutočnosti som si zaumienil, že ohľadom petície navštívim každú domácnosť. Väčšie bytové domy môžu mať aj vrátnicu, kde sa dajú zbierať podpisy, no v našom prípade prichádzali do úvahy iba tri možnosti. Po prvé, zvolať schôdzu, zasadnutie. Toto je problém, lebo účasť býva žalostne nízka a určite by sa našiel niekto, kto petíciu rád podpíše, ale na schôdzu nepríde. Už len zo zvyku. Niektorí by zas nadávali, že museli vyjsť z bytu iba kvôli jednému podpisu. Po druhé, zavolať si ich do môjho bytu. Nuž, toto už na prvý pohľad vyzerá netaktne. Ja chcem niečo a oni majú prísť ku mne? Takže tretia možnosť mi prišla najrozumnejšia, aby som ja navštívil každého. Aj tak bývam v bytovke presne rok, no väčšinu susedov som ešte nespoznal. Skvelá príležitosť.
Tri dni dozadu som vyvesil na obidva vchody bytového domu list formátu A4, kde som popísal základné informácie o novele zákona, o petícii a o čase zbierania podpisov. Tento list som vylepil taktiež do obidvoch výťahov a navyše som takýto list hodil do každej schránky. Otravné? Možno. Ale iba trochu. Otravný je skôr nezáujem ľudí. Dal som ľuďom dva dni, aby vstrebali túto problematiku, poprípade aby si o tom naštudovali ďalšie veci. A tak som sa včera o 17. hodine vybral zbierať podpisy. Hneď som dostal telefonát od jednej slečny, ktorá síce u nás nebýva, ale oslovilo ju to a chcela by to podpísať. Čakala už pred bytovkou, tak som rýchlo vybehol von. Vypýtala si rovno dva ďalšie podpisové listy, že ona to dá svojej mamke a zoberie to aj do roboty. Chce zbierať podpisy, lebo je to správne. Milé, však? Takýchto ľudí treba viac. Následne som dostal ďalší telefonát. Jedna pani chcela vedieť, kedy asi prídem k nej. Sľúbil som, že do 20. hodiny určite. Dobre som to odhadol.
Totiž trvalo mi presne 3 hodiny, kým som prešiel všetky byty. Vyzbieral som 44 podpisov. Veľa? Málo? Je tu veľa bytov, kde ľudia žijú sami alebo dvaja. Zároveň viacerí neboli doma. Potom boli takí, ktorí doma boli (počul som televíziu), ale dvere mi neotvorili. Jednému pánovi som sa nestihol ani pozdraviť a už stihol ukázať odmietavé gesto. Dvaja odmietli podpísať petíciu s odôvodnením, že oni tomu nerozumejú. A moje vysvetlenie odmietli tiež. Niektorí potrebujú čas na premyslenie, poradiť sa s rodinnými príslušníkmi. Viacerí to podpísali bez hocijakej diskusie. Vo väčšine prípadov som ale vysvetlil problematiku, oni si to vypočuli a petíciu podpísali. Niektorí mi povedali dokonca, aby som sa vrátil neskôr, keď budú doma aj ostatní. No skoro vždy som musel povedať, že nezbieram podpisy iba za domácnosť, ale za osobu. Veľmi sa mi páčil prípad, kedy podpísať petíciu najprv odmietli, no kým som podpisoval s ich susedmi, rozmysleli si to a predsa som získal ich podpis.
Celkový dojem je takýto: Je to správna vec, ale je tu vysoká pravdepodobnosť, že sa opäť nič nedosiahne. Ako referenciu mi vytiahli petíciu proti herni, no herňa predsalen nahradila potraviny. Nebýval som tu ešte vtedy, takže nechcem sa do toho púšťať. Ale pustil som sa do tejto novely. Prečo by to mal byť boj s veternými mlynmi? Treba mať dopyt po spravodlivosti a zákonnosti a zároveň netreba čakať, že konať bude niekto iný. Sami by sme mali konať. A tak vás vyzývam, zapojte sa. Nielen podpisom, ale aj zbieraním podpisov. Nie je to veľká námaha. Je rozdiel, či prezidentovi pošleme 3 000 alebo 30 000 podpisov. Rozširujte túto aktivitu. Kto som ja aby som od vás niečo také žiadal? V podstate nikto. Ale ak sa pamätáte, prezident Andej Kiska vyzval ľudí na Slovensku, aby boli aktívni. On to povedal v súvislosti s nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami. Nuž ja by som túto výzvu rozšíril. Buďme aktívni v záležitostiach, ktoré sú správne a majú zmysel.
