Tento časopis som si nechal predplatiť, lebo som si myslel a stále si myslím, že je to najlepší slovenský týždenník. Dokonca som si uvedomil, že každý pondelok sa teším na nové číslo z poštovej schránky. Prečítané články ma veľakrát obohacujú, ale sú samozrejme aj také, ktoré kriticky odmietnem. Zároveň som dva blogy dozadu spomínal zaujímavosť, a to túto: So Štefanom súhlasím vo väčšine prípadov. Vždy keď to tak nie je, jedná sa o vieru a náboženstvo. A tak sa opäť dostávam ku kauze Kuffa a vyhláseniam Štefana Hríba.
Stiahnutie videa bolo nesprávne, Štefanov následný komentár taktiež. Vety typu: „Aká to bude diskusia, keď ešte aj z úst jedného z najobetavejších katolíkov vychádza takéto peklo?“ poukazujú na nepochopenie Kuffu. No a dnešným editoriálom túto líniu doplnil. Pre tých, ktorí si nekúpili alebo nepredplatili .týždeň (piano prístup až zajtra od 12:00), Štefan nás vyzýva, aby sme nekričali zo zákopov (v zmysle, aby sme sa počúvali). Intenzita reakcií na túto kauzu ho neprekvapila a obsah bol pre neho vraj poučný. Bodaj by to tak bolo.
Opäť zdôrazňuje dobrú prácu Mariána Kuffu, vraj ho nedefinujú slová, ale činy. Podľa Štefana činy Kuffu definujú presne a je skvelým príkladom lásky vrátane pomoci homosexuálom. Na druhej strane mu zoviera srdce poznámka o vyhynutí. Tu sa zastavím na chvíľu. Čo je toto za schizofréniu? Človeka môžu definovať iba činy alebo iba slová? Absurdita. Človek je komplexná bytosť, myšlienky, slová a skutky patria tej iste osobe. Mám blbý pocit, že si Štefan nevie vybrať stranu. Je to vôbec zlučiteľné, aby Kuffa vykonával také dobré skutky, ako mu to uznávajú aj jeho kritici, a zároveň aby mu “vychádzalo peklo z úst?” Podľa mňa nie. Možno zo Štefanovej strany je tu istá ambícia byť spájajúcim rozumným človekom. Ale mne sa skôr zdá, že je to póza. Treba sa nad tým ešte raz zamyslieť, pán Hríb. A konečne pochopiť Kuffu.
Konzervatívnych aj liberálnych kritizujete, lebo Kuffu jedni považujú za svätca, druhí za fašistu. Pán Hríb, ja som konzervatívny človek, no Kuffu nepovažujem za svätého. Snažím sa počúvať s porozumením. Hovoril netaktne, ale hovoril pravdu. Určite nie peklo. Správate sa, ako keby ste spájali ľudí. Ale takto sa to nerobí. Robí sa to tak, že pochopím a vecne vydiskutujem. A viete, pravda nemusí byť uprostred. Akože teraz ani nie je. Kuffu ste mediálne neukrižovali ani nepopravili, ale jeho autoritu ste mu do istej miery podkopali. Vyhynú znamená vyhynú, masoví vrahovia sú masoví vrahovia je zjednodušenie, ktoré je klamlivé. Pochopenie tohoto chce možno isté kresťanské vzdelanie, kresťanský sedliacky rozum a aj pochopenie jednotlivých hriechov. Pán Hríb, myslím si, že toto už ale máte zvládnuté.
Mnohí rozmýšľajú nasledovne: „Kuffa je len dedinský farár, ktorý koná naivným spôsobom charitu, ale táto charita pre nás nemá nijaký zvláštny hlbší význam, nie je to žiadne univerzálne riešenie ničoho. A teda ani kresťanstvo neprináša nijaké dobré univerzálne riešenie.“ A toto je omyl. Kuffa hovorieva: „Na konci budeš skúšaný iba z jedného predmetu – Láska. A v hodnotení budú iba dve možnosti – zmaturoval alebo nezmaturoval.“
Pán Hríb, nie som v zákopoch. Počúvam, premýšľam, rozumiem, diskutujem. Podľa všetkého Vy tiež nie ste v zákopoch, ale to ešte neznamená, že ste na dobrom mieste. Ak ste pochopili Kuffove činy, neskúsili by ste aj jeho slová?
