Na Egypt myslím kvôli prenasledovaniu kresťanskej cirkvi islamistami. Od zvrhnutia moslimského prezidenta Mohameda Mursího sa Kopti museli prizerať ničeniu a vyrabovaniu kostolov, škôl, domov, obchodov. Neskončilo sa to pri tom, sexuálne zneužívanie a vraždy tiež neboli výnimkou.
Na moje prekvapenie súčasný egyptský prezident Abdel Fattah al-Sisi mal 28. decembra 2014 krásny prejav, kde apeloval na skutočný náboženský diškurz. Pričom striktne oddeľuje náboženstvo od ideológie. Problém má práve s ideológiou. Podľa neho žijeme v dobe, kedy stovky rokov svätená ideológia je takmer nekorigovateľná. Podľa vyjadrení prezidenta si týmto znepriateľujú svet. Apeluje na jasnejšie myslenie, ktoré by korešpondovalo s našou dobou. Chce revolúciu v náboženstve. Nechce, aby moslimovia vyzabíjali zvyšok populácie. Hlavnú časť prejavu končí takto: “Islamský národ je roztrhávaný, je ničený a je vedený do záhuby. My sami ho vedieme do záhuby.”
Keď som pred rokmi zistil, že o Turecku sa uvažuje ako o ďalšej členskej krajine našej únie, zneistel som v našom smerovaní. Turecko? Veď nie je ani súčasťou Európy. A Istanbul sa neráta. No po rôznych debatách o demokratizácii Turecka som nadobudol pozitívny pocit. Mohlo by sa im to podariť? Tento pozitívny pocit tu už nie je. Výroky tureckého politika o tom, ako sa ženy nemajú smiať na verejnosti sú pre mňa nepochopiteľné. Taktiež negatívne je zatýkanie novinárov, utláčané menšiny.
Síce som ani v Egypte, ani Turecku nebol, od známych mám samé dobré ohlasy. Pekné dovolenky, more, pláže, jedlo. Turecko ma z geografických a bezpečnostných príčin zaujíma viac. U nich kvitujem prístup k Sýrčanom. Napriek pozitívam, Turecko sa mi nejaví európsky. Asi mnohí so mnou súhlasia. Aj keď neviem dosť dobre vysvetliť, čo je európske, dosť rýchlo viem zaradiť čosi do kategórie neeurópske. Poloha Turecka voči Európe je daná. Preto si myslím, že európska politická elita s nimi má naďalej aktívne rokovať. K tomu ich naša elita potrebuje pochopiť.
Podľa francúzskeho prezidenta parížska tragédia nemá nič spoločné s islamom. Pán Schutz správne tvrdí, že je to zavádzajúce. Lenže Hollande aj Schutz majú na mysli náboženstvo alebo ideológiu? V súlade s egyptským prezidentom si myslím, že problém je naozaj ideológia, respektíve ľudia vyznávajúci určité škodlivé ideológie. Podľa všetkého väčšina moslimov je mierumilovná. Nuž ak je to tak, k nejakej diskusii skôr či neskôr dôjde. Otázka je, či sa na niečom dohodneme.
V predošlom blogu som spochybnil liberálnu Európu. Spomenutý pán Schutz je jeden z najväčších obrancov liberálnej demokracie. Aby som dovysvetlil môj postoj. Liberálna demokracia alebo ak chcete ústavná demokracia je podľa mňa najlepší známy systém. Lenže zosmiešňovanie Mohameda nemá čo robiť v takomto systéme. Náboženské ideológie sa zdajú byť hrozbou pre liberálnu demokraciu a napríklad karikatúry to ukážu v plnej kráse. To znamená, že si svoj systém musíme chrániť. Na jednej strane netreba byť naivným a treba od moslimov očakávať hocičo. Na druhej strane treba ich tlačiť do diskusie.
