Každý anténný žiarič je charakterizovaný:
smerovým účinkom, súčiniteľom smerovosti,ziskom,vstupnou impedanciou a učinným kmitočtovým rozsahom.
Smerový účinok žiariča je schopnost žiariča vyžarovať /príp. prijímať/ elektromagnetickú energiu len do /príp. z/ určitého priestoru, definovaného priestorovými uhlami vo vodorovnej a zvislej rovine.
Smerové účinky sú dôsledkom toho, že vyžiarená energia je v priestore rozložená nerovnomerne-v jednom smere sa pole zosilňuje v inom potlačuje.Aby sme mohli navzájom rôzne anteny porovnávať zavádzame pojem súčiniteľ smerovosti, ktorý udáva, o čo je v mieste príjmu elektromagnetické pole silnejšie ako pole vybudené v tom istom mieste žiaričom, ktorý by rovnaký privádzaný vf výkon vyžaroval celkom rovnomerne do celého priestoru.Takýto fiktívný a prakticky nerealizovateľný vzťažný žiarič sa nazýva izotropický/všesmerový/.
