Kríza. Slovo, ktoré v nás vyvoláva čudné pocity. Keď sa k tomu pridá prívlastok finančná, každý vie o čo sa jedná. No v skutočnosti len málo kto vie o čo sa jedná. Je to náhoda, alebo komplot finančných žralokov? Je kríza aj k niečomu prospešná? Vznikla ako výplod zlého systému kapitalizmu? Mnohí dnešnú krízu porovnávajú k tej z roku 1929. Je tomu naozaj tak?
V skutočnosti rozoznávame dva typy finančných kríz. Ide o tzv. „nemeckú“ a „americkú“ krízu. Tieto krízy sa od seba navzájom líšia, no obidve boli zničujúce.
Aby sme sa zamysleli nad možným ďalším smerovaním krízy, musíme rozlíšiť americkú krízu od nemeckej a dať dokopy súvislosti. Je to veľmi dôležité, lebo na tom závisí náš život. Je dosť možné, že v najbližších rokoch bude veľa vzostupov a pádov. Mnohí ľudia (aj vzdelaní) skončia na pokraji chudoby. Stredná vrstva sa zmrští, zato vznikne veľa miliardárov. Deje sa to už dnes, len stačí otvoriť oči! Zrejme to bude ešte horšie.
Americký typ krízy je hospodárska recesia z roku 1929. Vznikla reakciou na pád akciového trhu a konečným krachom burzy na Wall Street. Kríza vyvolala otázky voči kapitalizmu. Je tento systém dokonalý? Bohužiaľ áno. Systém „voľného trhu“ je naozaj dokonalý a ak by sa do toho vôbec nezasahovalo, kríza by ani nevznikla. Problém je, že systém voľného trhu funguje len na dokonalých trhoch a také priam neexistujú. Americký typ krízy bola typická deflačná kríza.
Veľkú hospodársku krízu v roku 1929 zrejme spôsobil veľký zásah do systému voľného trhu. Vtedajší vládni predstavitelia zdvihli clo na dovoz dvojnásobne. Chceli tým pomôcť domácim farmárom, čím vlastne zruinovali krajinu, lebo zabránil medzinárodnému obchodu. Pripomeňme si, že clá v skutočnosti deformujú trh a robia ich nedokonalými. Je to teda v úplnom rozpore s kapitalistickou ideou. Tento závažný čin spustil reťazovú reakciu vrátane krachu akciového trhu.
Pád akciového trhu spôsobili najmä „nevedomí investori“ Tým mám na mysli aj bežných ľudí. Na trhu s akciami to totižto zákonite musí fungovať tak, že ak niekto získa, iný stratí. Tí, ktorí sa tam dokážu pohybovať zarobia milióny za nič. Rovnako ale môžu aj stratiť. Problém roku 1929 bol, že na trhu sa masovo rozšíril nový typ investície. Sľuboval neskutočné výnosy a akcionárovi dovoľoval zložiť len 10% zo sumy akcií, pričom zvyšných 90% mu dal zadarmo. To samozrejme zlákalo tisíce ľudí, ktorí za vidinou zisku vložili všetky svoje úspory do akcií. Po poklese akcií začali nervózni ľudia masovo predávať svoje akcie, vznikol ošiaľ. Akcie klesli ešte viac až došlo ku krachu. Peňazí na vyplácanie akcií už neboli. To spôsobilo nájazdy na banky, ktoré tiež krachovali. Celkovo skrachovalo okolo 16 000 bánk.
Vidíme teda, že táto kríza nevznikla v žiadnom prípade ako reakcia na zlý systém kapitalizmu. Práve naopak. Ak by sa všetko ponechalo na trh, neprijali by sa zlé politické opatrenia, medzi ľudí by sa nevzniesla informácie megavýnosných a v systéme voľného trhu nereálnych investícií, tak by zrejme všetko vyriešil trh. Kto by profitoval z krízy? Boli to všetko náhody? Nemyslím si to. Tak ako aj v dnešnej kríze, aj v tej v roku 1929 zbohatlo mnoho ľudí. Po „vypálení“ starých „finančných tigrov“ vznikla perfektná živná pôda na vzrast nových korporácií.
Perfektne to vystihol Louis Thomas McFadden, republikán tej doby, ktorý ostro kritizoval najmä predstavenstvo federálnej rezervnej banky, ktorá z krízy najviac profitovala. Mnohokrát si nedával servítku pre ústa. O kríze neskôr povedal: „Bola to precízne pripravená práca medzinárodných bankárov, ktorí chceli vzniesť do spoločnosti strach a zúfalstvo“. Tento človek skončil nakoniec zavraždený.
Nemecký typ krízy je iný. Nemecko postihla taktiež po prvej svetovej vojne silná kríza. Nemecko sa ju však snažilo vyriešiť iným spôsobom. Tlačením viac peňazí. Nemecká kríza je teda inflačným typom krízy, kedy sa peniaze znehodnocujú. Nemecko v tom období zažilo hyperinfáciu a mnoho ľudí prišli o všetky peniaze. Jeden známy poučný príbeh hovorí za všetko: Jedná pani zobrala plný fúrik ríšskych mariek a pobrala sa kúpiť chlieb. Vošla na chvíľu do obchodu a fúrik nechala pred obchodom. Keď sa po chvíli vrátila fúrik bol preč, no kopa ríšskych mariek tam bola vysypaná. Táto obrovská inflácia mala nesmierny dopad najmä na obyvateľstvo, ktoré bolo zúfalé. Zrejme hlavne to urýchlilo vzostup A. Hitlera k moci, ktorý sľuboval lepšie časy.
Presuňme sa do dnešných čias. Dnešná kríza je rovnako strhujúca ako tá v roku 1929. niektorí ekonómovia si však myslia, že skutočná kríza ešte len dorazí a bude hyperinflačná. To znamená žiaden americký typ krízy, ale nemecký.
Možno sa teraz pýtate, prečo Amerika v roku 1929 nezačala tlačiť peniaze a nevznikla inflačná kríza ako v Nemecku. Jednoducho preto, lebo peniaze boli v tých časoch v Amerike ešte kryté zlatom. Mali teda aj hodnotu. Napriek tomu USA vytlačilo viac peňazí, ako boli schopné pokryť zlatom. Jednoducho povedané – prerátali sa. To napokon viedlo k najväčšej krádeži americkej histórií. Preto v roku 1933 prezident Roosvelt vydal nariadenie (Executive order 6102), pričom každý Američan musel odovzdať všetko zlato štátu, za stanovenú cenu 20 dolárov za uncu (cca 31 g). Nariadenie zahŕňalo všetky šperky, prstene, zlaté mince... Kto by tak neučinil, hrozilo mu odňatie slobody až na 10 rokov. Hneď po tomto akte stúpla cena zlata za uncu na 35 dolárov. Cena peňazí sa stabilizovala a americký ľud bol okradnutý na hodnote zlata.
Napokon prezident Nixon v roku 1971 odobral doláru zlatý štandard. Americké peniaze sú nekryté ničím a možno ich vydať neobmedzene. Pekne to vystihuje investor a ekonóm Robert Kiyosaki. „V roku 1971 sa americké doláre stali oficiálne peniazmi z hry Monopoly a pravidlá z hry Monopoly sú teraz novými finančnými pravidlami“.
Dnešná kríza sa preto bude vyvíjať inak. V podstate práve Nixonovo nariadenie, spôsobilo najväčší ekonomický boom v histórií. Peniaze sa začali tlačiť a tlačiť. Po roku 1971 mnoho ľudí zbohatlo. Stredná vrstva sa stala silnou. Začalo masívne plytvanie v každej oblasti. Drahé autá, šaty, domy. Ľudia bohatli a s nimi vzrastal aj dlh. Banky začali poskytovať pôžičky a hypotéky skoro všetkým. Skoro každý si zaobstaral luxus, autá, domy. Problém je to, že to všetko bolo vybudované z dlhu a jedná sa o pasíva nie aktíva. Tie nič neprodukujú, len strácajú na hodnote. Neschopnosť splácať hypotéky a úvery vyvolali novú svetovú finančnú krízu. Štáty preto začali hromadne pumpovať peniaze do obehu, čím vznikali obrovské dlhy. Spomeňme si na Grécko.
Na obrázku vidíte množstvo peňazí, vydané federálnou rezervou od roku 1918. Vidíme, že po vzplanutí krízy, priam lineárne stúpla tlač peňazí. Otázkou je, čo nás čaká? Ak sa kríza zopakuje, mohla by sa zopakovať aj hyperinflácia. To by znamenalo katastrofu. Katastrofu len pre väčšinu ľudí, ktorí si šporia peniaze, spoliehajú sa na podporu štátu.
Dnešnú krízu spustila vlastne hypotekárna kríza. Ľudia nie sú schopní splácať svoje úvery a hypotéky a nachádzajú sa v zovretí. Situácia sa pomaly stabilizuje a zo všetkého sa dostávame. Aspoň to všade hovoria. Pravda je taká, že Medzinárodný menový fond očakáva ďalšiu hypotekárnu krízu na prelome októbra a novembra 2011. Má byť ešte väčšia ako kríza v roku 2007. Môže byť jej následkom hyperinflácia? Ak áno bude to čas, ktorý bude znamenať rekordný vzrast chudoby. Sporitelia prídu o svoje peniaze a ceny nehnuteľností budú klesať. Dnes silný majetok strednej vrstvy, stratí na hodnote. Naopak ľudia, ktorí dobre investujú a prídu s dobrými nápadmi sa stanú multimilionármi. Ak sa táto prognóza naplní, naozaj budeme v roku 2012 svedkami meniaceho sa sveta.
