Len pred pár dňami médiami preletela správa o prepúšťaní v slovenských železniciach. Ani ma to nejako neprekvapilo. Musíme šetriť. Všetci si musíme uťahovať opasky. Takmer všetci.
Najväčšie prepúšťanie začína? Železnice sú stratové, treba šetriť. Najjednoduchším spôsobom je samozrejme prepustiť zamestnancov. O prácu by malo prísť dokopy takmer 3000 ľudí. Najviac ľudí sa chystá „odpísať“ ŽS Cargo. O prácu by malo prísť až 2000 ľudí. Železnice SR plánujú prepustiť takmer 1700 ľudí. Taktiež sa majú rušiť aj nejaké regionálne spoje. Neviem ako skončia najmä starší zamestnanci, ktorí celý svoj život zasvätili práci na železnici, a teraz ich nechajú napospas osudu.
Táto situácia samozrejme vznikla kvôli zlému hospodáreniu. Presuňme sa teraz o pár mesiacov dozadu, kedy sa menilo predstavenstvo železníc. Práve títo ľudia sú za to osobne zodpovední. Hospodárili s obrovskými stratami, napriek tomu sa neštítili zobrať kopu peňazí. Bývalý šéf nákladného dopravcu Cargo si prilepšil na odstupnom o 154 000 eur. Ďalší člen super predstavenstva si prilepšil o 130 000 eur. Zanechali za sebou podnik s extrémnymi dlhmi, ktorí teraz musí prepustiť 2000 zamestnancov. Za svoj super manažérsky výkon si toto odstupné určite zaslúžili. Veď firma prišla behom roka o takmer 126 mil. eur. Samozrejme oni nemôžu za krízu a za to, že sa prepravovalo menej nákladov. Na odstupné majú zákonné právo a jeho výška je v súlade zo zákonom. Vtedajší minister tieto „zlaté padáky“ ako sa to v mnohých médiách objavilo, schvaľuje. Za svoj výkon, prácu a stresy si to určite zaslúžili.
Všetko bolo teda v poriadku. Ostáva už len morálne hľadisko. Koho to ale zaujíma? Je spravodlivé, že ľudia ktorí spravovali tieto podniky tak ako by to zvládol aj môj malý brat, dostanú takú odmenu za svoju prácu?
V jednej ekonomickej knihe som nedávno čítal, že takmer všetci ľudia zmýšľajú typom: Nájdem si dobré zamestnanie, budem šetriť a v dôchodku sa štát o mňa postará. Tieto archaické formy zmýšľania boli dobré tak pred pár desiatkami rokov. Dnes je situácia úplne odlišná. Zamestnania je málo. V niektorých regiónoch je bez práce každý tretí občan, sedením na peniazoch v banke vám ich pohltí akurát tak inflácia. Dôchodcovia ledva prežívajú. Taktiež som sa tam dočítal, že tí ktorí si aj nájdu dobré zamestnanie a budú sa úzko špecializovať na jedinú vec, môžu dopadnúť zle. Títo ľudia síce majú istotu práce a sú dobrí v tom čo robia, no akékoľvek zakolísanie ich dokáže položiť na lopatky. Dnes mi to dokonale pripomína situáciu na slovenských železniciach.
Bohužiaľ meniaci sa svet bude krutý ku každému, kto sa mu nedokáže prispôsobiť. Osobne súcitím so všetkými, ktorých sa to dotýka.
